- aktualizované 14. novembra, 14:27
Pravidlá vyhlásenia štátneho smútku určuje zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Štátny smútok na Slovensku vyhlasuje vláda v prípade úmrtia prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády SR.
Premiér Pellegrini zvoláva vládu, pre tragickú nehodu má vyhlásiť štátny smútok
Vláda môže vyhlásiť štátny smútok aj vtedy, ak ide o citový otras spoločnosti vyvolaný smrťou osoby, ktorá mala mimoriadny vplyv na verejný život, alebo ide o vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky zahynuli na území alebo mimo územia Slovenska a ich smrť otriasla celou spoločnosťou.
Počas štátneho smútku sa spúšťa štátna vlajka na pol žrde. Zároveň podľa zákona o hazardných hrách sú počas štátneho smútku na Slovensku zakázané stávkové hry a lotérie. Spravidla svoj program upravia televízie a kultúrne inštitúcie.
Štátne smútky od vzniku Slovenskej republiky
6. apríla 2005 – Na Slovensku bol vyhlásený prvý štátny smútok v súvislosti s úmrtím pápeža Jána Pavla II., ktorý trval až do pohrebu hlavy katolíckej cirkvi 8. apríla. Štátny smútok vtedy nebol vyhlásený oficiálne, ale štátne vlajky zostali na štátnych orgánoch a inštitúciách územnej samosprávy spustené na pol žrde na pokyn ministerstva vnútra.
23. januára 2006 – Vláda SR vyhlásila 24 hodinový štátny smútok v súvislosti s leteckým nešťastím príslušníkov Ozbrojených síl SR. Štátny smútok trval od poludnia až do poludnia 4. januára. Slovenské vojenské lietadlo havarovalo vo večerných hodinách 19. januára 2006 na severovýchode Maďarska pri obci Télkibánya. Lietadlo smerovalo z kosovského hlavného mesta Prištiny do Košíc a viezlo domov vojakov a inštruktorov, ktorí pôsobili v misii KFOR. Na palube lietadla bolo 43 osôb, z toho tri ženy. Tragédiu vojenského špeciálu prežil len jeden vojak.
9. septembra 2008 – Vláda vyhlásila jednodňový štátny smútok za obete havárie autobusu pri chorvátskom Gospiči. Vlajky na pol žrde boli stiahnuté od poludnia až do poludnia 10. septembra. Štrnásť slovenských občanov 7. septembra 2008 zahynulo a 30 sa ťažšie a ľahšie zranilo pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na diaľnici Záhreb – Split medzi mestami Gospič a Lovinac. K nehode došlo, keď autobus, ktorý viezol na dovolenku skupinu turistov z Košíc do chorvátskeho prímorského mesta Vodice pri veľkej rýchlosti vyšiel z cesty. V októbri a koncom novembra 2008 zomreli na následky zranení v Košiciach 79-ročná a 67-ročná žena.
22. februára 2009 – Vláda vyhlásila jednodňový štátny smútok po tragickej havárii, ktorá si 21. februára 2009 ráno pri obci Polomka v okrese Brezno vyžiadala 12 obetí. Smútok trval od 8:00 do 20:00. Pri tragickej nehode autobusu a osobného vlaku pri Polomke v okrese Brezno zahynuli 12 obyvatelia Bánoviec nad Bebravou a blízkeho okolia. Ďalších zhruba 20 ľudí bolo zranených. Osobný vlak s dvoma vozňami na nechránenom priecestí autobus prevalcoval, predná časť vlaku zostala po nehode na autobuse.
12. august 2009 – Vláda vyhlásila 12 hodinový štátny smútok kvôli banskému nešťastiu v Handlovej, pri ktorom zahynulo 20 baníkov. Od 8:00 boli stiahnuté štátne vlajky na pol žrde, televízie a rádia upravili svoj program, viaceré denníky vyšli s čiernymi titulnými stranami. Štátny smútok sa skončil o 20.00.
18. apríla 2010 – Vláda vyhlásila jednodňový štátny smútok v súvislosti s tragickou nehodou lietadla s poľským prezidentom Lechom Kaczyńskim. Vládny špeciál Tupolev Tu-154 sa zrútil 10. apríla ráno počas pristávania na letisku Severnyj pri meste Smolensk na západe Ruska. Nehodu nikto neprežil, zahynulo 96 ľudí. Prezident Lech Kaczyński bol na ceste do ruského mesta Katyň, kde sa mal zúčastniť na pietnej spomienke pri príležitosti 70. výročia masakry viac ako 22-tisíc dôstojníkov poľskej armády sovietskou NKVD. Pri havárii lietadla zahynula aj Kaczyńského manželka Maria. Poľsko stratilo prakticky celé armádne velenie i časť prezidentskej kancelárie.
2. septembra 2010 – Vláda vyhlásila štátny smútok v súvislosti s krvavým masakrom v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Pietna spomienka na obete krvavého incidentu trvala od 8:00 do 18:00. Strelec usmrtil sedem ľudí a ďalších pätnásť zranil. Päť členov jednej rodiny zastrelil 48-ročný muž v byte na ulici Pavla Horova, ďalšieho ich príbuzného pred vchodom do bytovky a jednou z obetí bola aj žena, ktorú zabila náhodná strela na balkóne. Nakoniec zomrel aj strelec, ktorý sa po smrteľnom zásahu z policajnej zbrane sám zastrelil.
23. decembra 2011 – Vláda vyhlásila štátny smútok v súvislosti s úmrtím Václava Havla. Bývalý československý a český prezident Václav Havel zomrel 18. decembra vo veku 75 rokov. Václav Havel bol prvým demokraticky zvoleným československým prezidentom od prevratu vo februári 1948 a bol symbolom zásadných politických zmien, ktoré sa uskutočnili po novembri 1989 v bývalom spoločnom štáte Čechov a Slovákov.
13. októbra 2016 – Vláda vyhlásila štátny smútok v súvislosti s pohrebom prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorý zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov. Štátny smútok trval od 8:00 do 17:00. Pohreb s prvým prezidentom sa začal v Rytierskej sále Bratislavského hradu. Na poludnie sa v celej Bratislave na päť minút rozozvučali zvony a pohreb o 13:00 pokračoval na nádvorí Prezidentského paláca vojenský ceremoniálom, neskôr zádušnou omšou v Dómu sv. Martina a rozlúčkou s najbližšou rodinou na Ondrejskom cintoríne.
Štátne symboly v čase štátneho smútku
1. Používanie štátnej vlajky v čase štátneho smútku je upravené zákonom NR SR č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (najmä § 8 ods. 10, § 9a ods. 1 až 3).
2. Štátna vlajka sa v čase štátneho smútku spustí „do pol žrde“, teda do polovice výšky stožiara tak, aby bol okraj listu vlajky najmenej o výšku, optimálne o dve výšky listu vlajky pod vrchol stožiara. Ak sú v rámci vlajkovej výzdoby popri štátnej vlajke aj vlajky samosprávnych krajov, miest, obcí, škôl a pod., v čase štátneho smútku sa spúšťajú do pol žrde rovnako ako štátna vlajka.
3. Čierna vlajka sa pri štátnom smútku v Slovenskej republike nepoužíva.
4. Čierna zástava (pevne spojená so žrďou) sa vyvesuje spolu so štátnou zástavou tak, že sa umiestni z čelného pohľadu vpravo od štátnej zástavy. Ak sú k dispozícii iba dve zariadenia na vyvesenie zástavy od vyvesenia inej zástavy (vlajky Európskej únie, resp. od vlajky kraja, mesta, či obce) sa upúšťa. Ak sú k dispozícii tri zariadenia, čierna zástava sa umiestňuje z čelného pohľadu celkom vpravo.
5. Čierna koruhva sa pri štátnom smútku používa obdobne ako zástava.
6. Smútočná výzdoba sa používa iba v čase, na ktorý vláda Slovenskej republiky vyhlási štátny smútok a obvyklý režim sa zavedie presne v čase, na ktorý vláda Slovenskej republiky ustanoví koniec štátneho smútku.