Sloboda tlače
V roku 1991 vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO 3. máj za Svetový deň slobody tlače.
Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, keď sa majú pripomínať základné princípy slobody tlače.
Dve storočia pred vyhlásením dňa slobody tlače v roku 1791 Kongres Spojených štátov schválil prvý dodatok americkej ústavy, zakazujúci prijať zákony, ktoré by mohli akokoľvek obmedzovať náboženskú slobodu alebo slobodu prejavu vrátane slobody tlače.
Tieto prekážky pomenovali predstavitelia domácich novinárskych organizácií – Slovenského syndikátu novinárov (SSN) a Medzinárodného tlačového inštitútu na Slovensku (International Press Institute – IPI Slovakia).
„Slobodu slova najviac ohrozujú ekonomické tlaky na redakcie a médiá samotné. Rovnako, ak nie viac, to platí aj pre novinárov,“ povedala pre agentúru SITA Tamara Valková, poverená vedením SSN pri príležitosti dnešného Svetového dňa slobody tlače.
Sloboda výkonu novinárskej práce závisí od financií a aj kvality vzdelávania novinárov, tvrdí predseda správnej rady IPI Slovakia Pavol Múdry.
Myslí si totiž, že „kvalitne vzdelaný, erudovaný novinár má vyššie sebavedomie aj pri plnení ťažkých úloh, ako sú napríklad rôzne kauzy, investigatívna žurnalistika a kvalitná analytika“.
Peniaze a súdy sú najväčšími prekážkami slobody tlače
V neposlednom rade by slobode tlače podľa šéfa IPI pomohlo, ak by súdy začali rozhodovať „nezávisle o veci a nie o osobách a obsadení“.
„Ako najväčšiu prekážku slobody tlače vnímam slovenské súdnictvo. Likvidačné žaloby politikov a sudcov a rozhodovacia prax pôsobí zastrašujúco pre vydavateľov aj samotné redakcie,“ konštatovala pre SITA novinárka Zuzana Petková, ktorá už má niekoľko skúseností zo žalobami na súde.
Múdry dáva Petkovej za pravdu a tvrdí, že „aj keď ústavný súd už viackrát rozhodol v prospech médií v sporoch najmä s politikmi, a aj zdôvodnenia týchto rozsudkov boli kvalitne v prospech práva verejnosti na informácie, nižšie súdy si stále rozhodujú ako sa im, či žalujúcim hodí“.
Pripomína, že v Trestnom zákone je paragraf o ohováraní so sadzbami v rozmedzí od jeden až do osem rokov väzenia. Zároveň „odškodné v občianskych sporoch sudcovia – politici – médiá býva často neprimerane vysoké až likvidačné“. Privítal by preto zmenu Trestného zákona, ktorá by určila súdom rámce na výšku odškodného v občianskych sporoch.
Médiá na Slovensku sú slobodné
Slovenská republika je v dodržiavaní slobody tlače štandardnou krajinou, zhodli sa Valková aj Múdry. „Potrebné zákony a pravidlá máme. Nemáme ale cit pre ich používanie. Najmä politici a s nimi súvisiace články moci. Či už ide o výkonnú, zákonodarnú či súdnu,“ povedala SITA Tamara Valková zo SSN.
Podľa Múdreho v hodnotení dodržiavania slobody tlače záleží na tom s kým sa porovnávame. „Máme v podstate kvalitnú mediálnu legislatívu a slobodu slova a médií zaručenú ústavou. Horšie to už je s aplikáciou tejto legislatívy,“ vníma situáciu Múdry. „Na druhej strane u nás už novinárov nebijú ani nezabíjajú,“ dodal Múdry, ktorý si v podstate myslí, „že médiá na Slovensku sú slobodné“.
K skutočnej slobode tlače nám podľa Tamary Valkovej chýba „vôľa slobodu slova brať vážne ako dôležitú súčasť systému demokracie. Pletieme si slobodu podnikať v médiách so slobodou slova, a to nie je to isté“.
Slobode tlače by pomohla väčšia ekonomická sila médií, aby nemali strach z vysokých pokút a odškodného, myslí si Pavol Múdry. „Aj lepšie pracovné podmienky novinárov sú priamo závislé na ekonomickej sile médií. Tým trpí najmä investigatívna žurnalistika,“ dodal pre SITA šéf IPI na Slovensku.
Predstaviteľku OBSE znepokojujú súdy s médiami
Hrozby médiám odškodneniami, ktoré môžu spôsobiť ich krach, môžu viesť k samocenzúre novinárov a vydavateľov, a tým ohroziť mediálny pluralizmus na Slovensku, napísala predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová v liste šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi
Vysoké odškodné, ktoré od médií na Slovensku žiadajú súdy, znepokojuje predstaviteľku Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Dunju Mijatovičovú. „Verejní činitelia musia zniesť vyššiu mieru kritiky od médií,“ napísala v liste ministrovi zahraničných vecí SR Miroslavovi Lajčákovi.
Spomenula prípad žaloby proti Novému Času a jeho vydavateľovi, od ktorých žiadajú úradujúci generálny prokurátor a štyria sudcovia Najvyššieho súdu SR sumu 940-tisíc eur za zverejnenie záberov zobrazujúcich žalujúcich v nepriaznivom svetle.
V ďalšom prípade, ktorý Mijatovičová uviedla, sudca Michal Truban žaluje denník Sme a žiada 150-tisíc eur za článok zo septembra 2012, ktorý údajne narušuje jeho súkromie a česť. Mijatovičová vyzvala na stanovenie hornej hranice na odškodnenie v občianskych prípadoch.
„Hrozby médiám odškodneniami, ktoré môžu spôsobiť ich krach, môžu viesť k samocenzúre novinárov a vydavateľov, a tým ohroziť mediálny pluralizmus na Slovensku,“ napísala v liste, o ktorom vo štvrtok 2. mája informovala OBSE na svojej webstránke – http://www.osce.org/fom/101240.
Vyjadrenie Miroslava Lajčáka neprišlo
Šéf slovenskej diplomacie sa k listu verejne vyjadrí až po tom, ako o odpovedi bude informovať predstaviteľku OBSE.
„V zmysle zaužívaných diplomatických zvyklostí pán minister Lajčák najskôr odpovie na tento list vysokej komisárke OBSE a po zaslaní odpovede poskytne stanovisko médiám,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Boris Gandel.
Dodal, že by bolo neštandardné, keby sa vysoká komisárka OBSE dozvedela o obsahu ministrovej odpovede skôr, ako ju dostane oficiálne diplomatickými kanálmi.
