BRATISLAVA 3. júna (WebNoviny.sk) – Zatiaľ čo Rusko dokáže svoje ozbrojené sily nasadiť v priebehu hodín a dní, západnému spoločenstvu to často trvá dni až týždne.
Vojenský schengen
Ako v pondelok ďalej na Jarnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave povedal slovenský prezident Andrej Kiska, riešením tohto problému by bolo, keby popri voľnom pohybe osôb, tovarov, kapitálu a služieb existoval podobný model aj vo vojenskej oblasti. „Nevidím dôvod, prečo by nemal existovať vojenský schengen,“ povedal prezident.
Slovenská armáda nasleduje trend krajín V4 a NATO, má nové Veliteľstvo Síl pre špeciálne operácie
Slovensko je podľa Kisku členom aliancie, na ktorú sa môže spoľahnúť. O tom, že život v mieri nie je samozrejmosťou, sa podľa vlastných slov presvedčil napríklad v Gruzínsku alebo na Ukrajine. „Navštívil som Ukrajinu a Gruzínsko, nielen aby som ukázal podporu, ale aj aby som sa poučil,“ zdôraznil Kiska.
Zároveň pripustil, že nie všetky európske štáty vynakladajú dostatočné množstvo finančných prostriedkov na obranu. Aj najlepšie obranné plány pritom podľa prezidenta potrebujú na aplikáciu dostatok zdrojov.
Záväzok Slovenska
Podpredseda parlamentu Béla Bugár na zasadnutí zdôraznil, že členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii je „pevné a nespochybniteľné“.
Už v roku 2022 podľa neho dosiahneme záväzok dávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu. Zároveň ocenil, že na Slovensku postupne rastie podpora členstva v NATO. Momentálne je podľa neho podpora členstva SR v NATO 56%.
Stovky delegátov z desiatok členských krajín NATO a spriaznených krajín sa v Bratislave od piatku zúčastňujú na Jarnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie. Jarné stretnutie má slúžiť ako podklad pre to jesenné, kde Aliancia prijme aj konkrétne závery a opatrenia do budúcnosti.
Pre NATO zostáva kľúčovou prioritou bezpečnosť občanov, ale aj územia členských krajín. Témami jarného stretnutia sú aj kybernetická bezpečnosť a užšia spolupráca krajín pri kolektívnej obrane Aliancie.
