BRATISLAVA 11. apríla (WebNoviny.sk) – Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o štátnych symboloch a vrátil ju Národnej rade SR na opätovné prerokovanie ako celok. O vrátenie zákona ho požiadali okrem iných aj predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko a predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
Prezident považuje ustanovenia zákona za rozporné s princípom právnej istoty. Kiska poukázal na vágnosť použitých pojmov v súvislosti s právnou úpravou použitia štátneho znaku na športovom odeve reprezentáciou Slovenskej republiky.
To môže podľa neho v praxi vytvárať veľký priestor na interpretáciu a spôsobiť tak právnu neistotu. Agentúru SITA o tom informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia kancelárie prezidenta SR.
Kritika termínu vstupu do platnosti
Prezident Andrej Kiska argumentuje, že pojem „športový odev“ nemáme v právnom poriadku definovaný a že schválený zákon nie je jednoznačný ani v tom, čo sa týka vyobrazenia štátneho znaku na športovom odeve.
„Športový odev hokejistov sa skladá z viacerých súčastí a zo schváleného zákona nie je zrejmé, či sa vyobrazenie štátneho znaku na športovom odeve hokejistov týka len dresu alebo aj iných súčastí. Schválený zákon neupravuje ani to, čo sa rozumie pod pojmami ‚iné grafické prvky športového odevu‘ a ‚nadradené vyobrazenie štátneho znaku‘. V tejto súvislosti treba brať do úvahy, že športový odev spravidla obsahuje aj reklamy sponzorov, ktoré sú upravené na zmluvnom základe vrátane špecifikácie umiestnenia a veľkosti vyobrazenia reklám na športovom odeve,“ napísal prezident v rozhodnutí o vrátení zákona.
Zdvihnuté hokejky alebo tri vŕšky? Slováci počas MS v hokeji 2019 možno v rôznych dresoch
Prezident Kiska ďalej pripomína, že schválený zákon mal nadobudnúť účinnosť 15. mája, v čase konania Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. „V čase vyhotovovania športových odevov nebolo objektívne možné predpokladať schválenie takejto právnej úpravy. V záujme právnej istoty mal zákonodarca preto zvoliť neskorší dátum účinnosti,“ upozorňuje prezident.
Zákon porušuje jednotnosť
Pokiaľ ide o doplnenie slova „iba“, ktoré v spoločnosti vyvolalo dojem obmedzenia až zákazu hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, ak nie je prítomná jeho oficiálna delegácia, tento legislatívny zásah nemá podľa prezidenta jasný účel a nie je ho možné objasniť ani za použitia obvyklých interpretačných postupov.
Štátny znak nie je na obchodovanie, národniar Paška kritizuje dresy slovenských hokejistov
Podľa Kisku schválený zákon porušuje terminologickú jednotnosť zákona o štátnych symboloch tým, že znamenie štátneho znaku v podstate vymedzuje ako štátny znak bez farebného vyobrazenia. Ústava SR upravuje taxatívny výpočet štátnych symbolov.
Medzi nimi však nie je uvedené znamenie štátneho znaku, ktoré má požívať rovnakú ochranu ako štátne symboly Slovenskej republiky. Schválený zákon upravuje aj národný symbol, ktorý na rozdiel od štátneho znaku alebo znamenia štátneho znaku nemá bližšie špecifikované trojvršie a dvojkríž.
Ochrana štátnych symbolov
Poslanci 27. marca schválili návrh Slovenskej národnej strany na zvýšenie ochrany štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, ktorý vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom novely zákona o štátnych symboloch SR je tiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov, a aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe.
Poslanci SNS novelou reagujú na logo, ktoré na dresoch začali používať hokejoví reprezentanti. Novelou sa zavádza povinnosť športovej reprezentácie Slovenskej republiky na významných súťažiach a pri príprave na túto súťaž reprezentovať Slovenskú republiku umiestnením štátneho znaku na športovom odeve. Národniari zákonom zavádzajú aj nový pojem „národný symbol“.
Novela taktiež zakazuje hranie alebo spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. Nezaradený poslanec Zsolt Simon vyhlásil, že koalícia tým eskaluje napätie medzi Maďarmi a Slovákmi.
