Parlament schválil rozpočet na rok 2014. Keby ste boli prezident, podpísali by ste takýto rozpočet?
Slovensko trápia tri významné problémy. Prvým je zhoršujúca sa medzinárodná konkurencieschopnosť a nedostatok práce v našej krajine. Druhým problémom je, že aj keď pracovné príležitosti vzniknú, je ťažké nájsť vhodných ľudí, pretože slovenské školy chrlia absolventov bez kontaktu s potrebami praxe. A tento problém je čoraz hlbší. OECD teraz zverejnilo porovnanie, že vo všetkých sledovaných oblastiach sa výrazne zhoršili vedomosti slovenských žiakov, ktorí dokončili základnú školu. Zdôrazňujem, základnú školu. A tretí problém je, že v slovenskom zdravotníctve je pacient na poslednom mieste. Ďaleko za všetkými, ktorí sa na ňom chcú nabaliť. Ako návrh rozpočtu rieši tieto problémy? Nijako. Takýto rozpočet by som nepodpísal.
Čo by ste teda poslancom odporučili zmeniť, keby ste ho nepodpísali?
Viete, problémom hypotetických debát je, že sú hypotetické. Rozpočet nevznikol začiatkom decembra, keď o ňom začal rokovať parlament. Keby sa prezident zobudil tesne pred Vianocami, tak nepodpísanie rozpočtu by bolo naozaj skôr prázdne gesto ako prejav autority. Rovnako ako kreslenie nejakých alternatívnych rozpočtov a mudrovanie na poslednú chvíľu o tom, kde urobiť kozmetické zmeny. Pretože – povedzme si otvorene – žiadne dramatické úpravy pri schvaľovaní v parlamente nikto ani nečaká.
Mal by sa ale prezident aktívne zapájať do tém ako je rozpočet? Nie je to vecou vlády a parlamentu?
V prvom rade by sa mal aktívne zapojiť do diskusie o prioritách rozpočtu hneď od začiatku, nie na konci procesu. Tradiční politici vedú debaty a hádajú sa o všetkom od výmyslu sveta, ale priority dôležité pre ľudí im unikajú. Dnes by mal každý jeden člen vlády, každý jeden zodpovedný úradník každý deň pracovať na tom, ako môže podporiť vznik nových pracovných miest
Ako by ste ich presvedčili?
Asi by mi žiaden z nich neprotirečil, že Slovensko trápi nedostatok pracovných miest, slabé školstvo a zlyhávajúce zdravotníctvo. Prezident je tu na to, aby na tieto priority upozorňoval. Na to má mandát od ľudí. Je jeho úlohou vrátiť politickú diskusiu k tomu, čo je dôležité, keď sa rozpráva o piatom cez deviate. Krajina nemôže mať sto priorít, lebo potom nemá ani jednu. Na to by som vládu a premiéra upozorňoval od začiatku tvorby rozpočtu. Každý rok.
To, že sme z prezidentského paláca zvyknutí najmä na mlčanie, neznamená, že to tak má byť navždy.Andrej Kiska
Čo by ste premiérovi povedali?
Pýtal by som sa, že keď sa všetky tie miliardy na budúci rok minú, čo bude na Slovensku fungovať lepšie. Povedal by som mu, že niektoré opatrenia súvisiace s rozpočtom, ako je zavedenie daňových licencií, sú v priamom rozpore s prioritou tvorby pracovných miest. Že sú vyslovene škodlivé. Upozornil by som ho, že podpora podnikania nie je rozdávanie obrovským súm peňazí veľkým firmám a spriazneným sponzorom. A pravdepodobne – nie je to síce kompetencia prezidenta -, ale v osobnom rozhovore by som sa premiéra opýtal, či minister školstva, ktorý má za sebou toľko kontroverzných vecí a pritom sa nikam nehýbeme, nie je zrelý na odvolanie.
Je známych viacero kandidátov na prezidenta. Nie je riziko, že sa kampaň zvrhne na rozdávanie sľubov, ktoré sa nebudú môcť splniť, keďže prezidentove právomoci sú slabé?
Nech bude za prezidenta zvolený ktokoľvek, právomoci dané ústavou bude mať každý rovnaké. Ja sa na prezidenta pozerám predovšetkým ako na človeka s autoritou a silným mandátom. O ktorom budú ľudia vedieť, že zastupuje ich záujmy a vie sa za nich postaviť.
Nemyslíte si, že ak bude prezident v takejto opozícii voči vláde, tak tá ho jednoducho bude ignorovať?
To, že sme z prezidentského paláca zvyknutí najmä na mlčanie, neznamená, že to tak má byť navždy. A vôbec to neznamená, že toto by mal byť normálny výkon jednej z najvyšších ústavných funkcií. Žiadna vláda, žiaden politik si nemôže dovoliť len tak ignorovať verejnú mienku. Veď to často vidíme. Pamätám si, keď niekoľko kamiónov, ktoré zablokovali ulicu v Bratislave, donútilo vládu konať. Z času na čas sa proti niektorému vládnemu návrhu objaví petícia alebo sa ľudia zmobilizujú na sociálnych sieťach, a vláda radšej zaradí spiatočku. Viete si predstaviť, že by sa do nejakého problému vložil prezident a vláda by ho jednoducho ignorovala? Nemohla by si to dovoliť.
Čiže je úlohou prezidenta suplovať opozíciu?
Prezident musí vytvoriť protiváhu vláde. Dnes ju vláda na Slovensku nemá ani v prezidentskom paláci, ani v parlamente, ani v politickej opozícii. Vytvoriť protiváhu neznamená byť za každú cenu v opozícii. Znamená konať a ozvať sa, kedy je to nevyhnutné a hrozí, že vláda alebo parlament prijmú opatrenia, ktoré škodia ľuďom. Na druhej strane musí využiť celú svoju autoritu na podporu dobrých riešení, ktoré ľuďom pomáhajú. Má inšpirovať a podporovať tých, ktorí môžu veci zmeniť k lepšiemu.
V niektorých prieskumoch by ste postúpili do druhého kola s terajším premiérom, v jednom prieskume verejnej mienky by ste ho porazili. V iných prieskumoch je poradie iné. Akú váhu im prikladáte?
Prieskumy kolíšu, ale naznačujú, že Slovensko je naklonené mať nezávislého nestraníckeho prezidenta. To je pre mňa povzbudzujúce.
Očakávate, že prezidentská kampaň bude špinavá?
Bude taká, akou ju urobia alebo dovolia urobiť kandidáti. Bohužiaľ, má dojem, že politické kampane na Slovensku sú čoraz špinavšie, videli sme to aj pri posledných regionálnych voľbách. Za to sú zodpovední kandidáti a ich politické strany, ktoré budú stáť aj za viacerými prezidentskými kandidátmi. Ja žiadne negatívne kampane nepripravujem. Mal som to šťastie v živote, že som finančne nezávislý a neprijmem na svoju kampaň ani cent od nejakých sponzorov, či od politických strán.
Zhováral sa Martin Guzi
Aký je Váš NAJ tip na aktivitu na Slovensku?
V lete túry v Slovenskom raji a v zime lyžovačka na Skalnatom plese.
Kde najradšej trávite dovolenku na Slovensku a prečo?
Juh Slovenska a termálne kúpaliská, hory a zimu máme doma, radi vyrážame za teplom a vodou na juh.
Máte nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa Vám spája s aktivitami na Slovensku?
Mám strach z výšok, ale sľúbil som, že skočím bungee jumping na Štrbskom plese. Vyliezol som na skokanský mostík, obliekli ma do popruhov a cez okienko vysadili na tenkú drevenú lištu a začali odpočítavať 5-4-3-2-1 JUMP! Ja som chytil kŕč do rúk, ako som sa držal úchytov a ani som sa nepohol, počítali znovu a znova nič…Oznámil som im, nech nechajú počítanie tak, že sa musím rozhodnúť sám… pozrel som sa pred seba, videl som Kráľovu hoľu zaliatu slnkom, spýtal som sa sám seba: Čo tu ja blbec robím? A hodil som sa dole…
Spomínam si tiež, keď sme ako dobrovoľníci stavali železničku v Čiernom Balogu, tak sme robili zadarmo, poskytli nám iba ubytovanie a stravu. Prvá večera bola zemiaky, kapusta a mäso, druhá večera zemiaky a kapusta a potom boli na večeru už len zemiaky.