- aktualizované 8. decembra, 14:10
Prezidentka Zuzana Čaputová bude vysoko pravdepodobne vetovať vládnu novelu Trestného zákona, ktorá ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a znižuje trestné sadzby za niektoré trestné činy.
Ako v piatok uviedla vo vyhlásení pre médiá, dôvodom je, že ide o závažné zmeny, ktoré majú byť presadené v skrátenom legislatívnom konaní bez dostatočnej odbornej diskusie. Zároveň hlava štátu vníma ako realistickú možnosť, že sa pre návrh novely po dôkladnom zvážení argumentov obráti na ústavný súd.
Možnú protiústavnosť vidí aj v ďalšej novele
Čaputová v tejto súvislosti skonštatovala, že nevidí reálny dôvody schvaľovať navrhované zmeny v skrátenom legislatívnom konaní.
Parlament začne o rozsiahlej novele Trestného zákona rokovať ešte v piatok
„Pretože náš právny poriadok predpokladá dôvody, ktoré je treba aby navrhovateľ uviedol, na základe ktorých koná v skrátenom legislatívnom konaní,“ skonštatoval prezidentka. Zároveň doplnila, že možnú protiústavnosť vidí aj pri novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, konkrétne pri vyňatí policajtov z pôsobnosti ustanovení zákona.
Odmietavé stanovisko rady prokurátorov
Pokiaľ ide o možné zrušenie ÚŠP, Čaputová poukázala na odmietavé stanovisko Rady prokurátorov SR. „Vnímam ho ako veľmi vecné, presvedčivé a poukazujúce na praktické dopady tejto zmeny, „ doplnila hlava štátu.
Ak majú podľa nej prokurátori krajských prokuratúr prebrať z ÚŠP spisy v rozsahoch tisícov strán, potrebujú podľa nej čas na prípravu.
Lipšicova ponuka na odstúpenie stále platí, ale prvý krok musí urobiť Ficova vláda
„Práve na toto poukazuje rada prokurátorov,, že takáto zmena, bez dostatočnej konzultácie a najmä tej lehoty, aby sa aj oni vedeli na prípadnú zmenu pripraviť aj kapacitne je to, kde oni vidia takisto problém, a preto volajú po riadnom legislatívnom procese,“ dodala prezidentka.
Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má od 15. januára vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré v stredu 6. decembra s pripomienkami odobrila vláda.
Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) je dôvodom zrušenia ÚŠP fakt, že sa stal systémovo zaujatým a len personálne zmeny by túto situáciu neriešili.
„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení, aj keby sa on vylúčil z rozhodovania, sú takisto zaujatí, lebo majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný,“ uviedol Susko.
