Prezidentka Zuzana Čaputová nepodpísala zákon z 23. novembra 2021 o štátnej službe. Informoval o tom Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Parlament 23. novembra prelomil veto hlavy štátu a schválil novelu zákona o štátnej službe.
Podľa schválenej právnej úpravy dostane silnejšie právomoci minister vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení do funkcií nadriadeného. Rovnako silnejšie právomoci bude mať generálny tajomník služobného radu.
Novela stanovuje, že ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného previesť zamestnanca na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Ak to nie je možné, môže preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.
Koalícia mala prísť s pozmeňovákom
Prezidentka Zuzana Čaputová navrhovala, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní neprijala zákon ako celok. Poslanec Juraj Krúpa (OĽaNO) v rozprave povedal, že koalícia po prelomení veta príde ešte na tejto schôdzi parlamentu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý zohľadní pripomienky hlavy štátu.
Poslanci prelomili veto prezidentky, minister vnútra dostane silnejšie právomoci k policajtom
Hlava štátu napríklad poukázala na odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu k novele zákona, v ktorom sa hovorí o posilnení právomocí ministra vnútra SR vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného.
„Uvedené odôvodnenie nie je vecne správne, keďže návrh posilňuje právomoci aj ďalších verejných funkcionárov (minister spravodlivosti, riaditeľ SIS, riaditeľ NBÚ) a nielen vo vzťahu k policajtom,“ uviedla prezidentka.
Oslabovanie princípov politickej neutrality
Zuzana Čaputová tiež argumentovala, že schválená zmena zákona oslabuje princípy politickej neutrality a profesionality štátnej služby, a zároveň priamo mení obsah princípu stability štátnej služby.
Prezidentka Čaputová opäť vetovala zákon o elektronických komunikáciach, výhrady zostali tie isté
Ako poznamenala, zámerom princípu apolitickosti je eliminovať prepúšťanie štátnych zamestnancov z osobných či politických dôvodov, na ktoré je prostredie štátnej služby náchylné vzhľadom na politické cykly.
Odvolanie z funkcie bez udania dôvodu
Podľa prezidentky zavedenie možnosti odvolania vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu môže byť vo svetle judikatúry Ústavného súdu SR v rozpore s viacerými ústavnými princípmi, najmä princípom právnej istoty.
Zdôraznila, že dôležitým faktorom posúdenia schváleného zákona je skutočnosť, že Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby, vydala zásadné nesúhlasné stanovisko s návrhom na odvolávanie vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu.
Konfederácia odborových zväzov sa chce pre novelu zákona o štátnej službe obrátiť na ústavný súd
Podľa stanoviska rady nová úprava priamo zasahuje do princípu stability a tým, že zavádza možnosť odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca bez existencie zákonného dôvodu na odvolanie, spochybňuje právnu istotu vedúceho štátneho zamestnanca.