Prezidentka Zuzana Čaputová si je vedomá obmedzených kompetencií, ktoré jej stanovuje Ústava SR. Uviedla to v exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA. Zároveň si uvedomuje, aká je úloha prezidenta v slovenskej politike.
„Mantinely pre výkon prezidentského mandátu sú stanovené ústavou. Prezident vstupuje do aktívneho politického života v istých okamihoch, napríklad keď poveruje osobu zostavením vlády, čo je významná právomoc alebo môže vplývať na personálne obsadenie justičných orgánov tým, že má silné menovacie právomoci, či už vo vzťahu k prokuratúre alebo k súdom,“ uviedla.
Aktívnejší prístup prezidenta
Hlava štátu okrem toho môže otvárať určité témy aj v rámci politického života. „Ale je dobré, a o to sa budem aj ja usilovať, ak prezident zostáva nadstranícky,“ vyhlásila.
Prezidentka Čaputová si praje budúceho premiéra, ktorý by viedol Slovensko proeurópskym smerom
V prípade destabilizácie politickej scény je aj za aktívnejší prístup prezidenta. „Určite áno, ak by sa otriasla klasická štruktúra orgánov verejnej moci a jeden z mála stabilných prvkov by bol práve prezident republiky, potom je na mieste zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov,“ podotkla.
Vyvodzovanie zodpovednosti je u nás na dlhé lakte, podľa Čaputovej potrebujeme zmeniť prokuratúru
Prezident má podľa nej najväčšiu legitimitu, ktorú v demokracii politik alebo predstaviteľ verejnej moci môže mať. Dodala, že podľa ústavy prezident má zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. „To môže mať podobu aj aktívnejšieho vstupu a zastabilizovania politickej scény,“ vyjadrila sa Čaputová.
Právo nepodpísať schválený zákon
Medzi právomoci hlavy štátu patrí aj právo nepodpísať parlamentom schválený zákon. Čaputová je pripravená legislatívu prísne sledovať.
Ústava by sa nemala dať tak ľahko meniť, prezidentka Čaputová by chcela začať diskusiu o revízii
„Ak by sme mali pochybnosť, že idú do kolízie so základným zákonom nášho štátu, že by mohli popierať základné ľudské práva a slobody, tak toto je línia, ktorú by som určite neprekročila a využila by som svoje vetovacie právo,“ vyhlásila a zdôraznila, že sa určite nepodpíše pod žiadny zákon, ktorý by akokoľvek obmedzoval práva a slobody ľudí.
Rovnako je za stabilitu politického systému v zmysle systému politických strán, ktoré by prežili dlhšie ako pár volebných období. Podľa nej však životná realita ukazuje, čo si ľudia prajú a evidentne je tu do istej miery aj objednávka po nových politických subjektoch.
Nadstraníckosť vo funkcii
Dôkazom toho sú z jej pohľadu posledné voľby do europarlamentu, kde sa do popredia dostali aj nové politické subjekty. „Ešte sme mladá demokracia a zrejme túžba časti voličského spektra po zmene a po nových subjektoch je odpoveďou na akademickú otázku, čo si ľudia pýtajú a čo si želajú,“ podotkla.
Prezidentka, ktorá pred nástupom do funkcie bola členkou mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, chce svoju nadstraníckosť vo funkcii dosiahnuť konkrétnymi činmi.„Je to vec skôr osobného pohľadu alebo nastavenia, či človek dokáže byť nezávislý. Vôbec sa netajím tým a nebolo by to pravdivé, keby som hovorila, že všetky politické strany sú mi rovnako hodnotovo blízke,“ vyhlásila.
Priznala, že s niektorými hodnotami sa stotožňuje viac, s niektorými politikmi sa pozná aj na osobnej úrovni. „To je jednoducho pravda. Až reálny život odmeria, či tej nadstraníckosti som schopná,“ uzavrela prezidentka Čaputová.