BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – U pacientov, ktorí trpia karcinómom prostaty, sú dôležité včasná diagnostika a výber správneho typu liečby, zhodujú sa odborníci. Ako dnes v Bratislave pripomenul profesor Ján Kliment z urologickej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Martin, karcinóm prostaty patrí medzi najčastejšie ochorenia u mužov. Okrem toho je druhým najčastejším karcinómom a tretím najčastejším zhubným nádorom po pľúcnom a kolorektálnom karcinóme.
Aj napriek tomu, že počet úmrtí na karcinóm prostaty sa na Slovensku znížil z 546 prípadov v roku 2005 na 502 prípadov v roku 2010, výskyt prípadov rakoviny prostaty má rastúcu tendenciu. Kým v roku 2005 slovenskí lekári zaznamenali 1256 nových prípadov tohto typu karcinómu, v roku 2010 to bolo 1500. Vo svete zvyšujúci sa výskyt dokumentuje nárast z 200-tisíc diagnostikovaných prípadov v roku 1975 na 782 600 prípadov v roku 2007.
Kliment sa zhoduje s odborníkmi na tom, že v boji proti karcinómu prostaty výrazne pomáha skríning. Preventívny skríning je podľa neho opodstatnený u mužov vo veku 50 až 75 rokov. Ak sa v rodine skúmaného muža toto ochorenie už vyskytlo, tak sa spodná hranica posúva na 45 rokov. Samotná diagnostika karcinómu prostaty v rámci tohto skríningu je založená na vyšetrení prostatického špecifického antigénu (PSA) a na digitálnom rektálnom vyšetrení (DRV). Ak je čo i len jedno z týchto vyšetrení pozitívne, pacient by mal podstúpiť biopsiu, ktorá by prítomnosť karcinómu potvrdila alebo vyvrátila.
Lekári prípady karcinómu prostaty rozdeľujú podľa rizikovosti do niekoľkých skupín a následne podľa toho rozlišujú u nich spôsob liečby. Medzi karcinómy prostaty s nízkym rizikom patria tie, u ktorých pacientom namerali hodnotu PSA menšiu alebo rovnajúcu sa 10 nanogramom na mililiter. V ich prípade lekári liečbu začínajú tzv. aktívnym sledovaním pacienta. Karcinóm prostaty diagnostikovaný u asymptomatických mužov v rámci preventívneho vyšetrenia totiž býva často latentný a nepôsobí pacientovi počas života žiadne ťažkosti. Lekári preto pravidelne vykonávajú vyšetrenia PSA a DRV, pričom samotnú liečbu začnú až v prípade progresie ochorenia. U pacientov, ktorých predpoklad prežívania je menší ako 10 rokov, následne nasadzujú rádioterapiu, ako aj brachyterapiu, čo je špecifická radiačná technika. Ak je predpoklad prežívania pacienta viac ako 10 rokov, môžu pristúpiť aj k radikálnej prostatektómii, teda k chirurgickému odstráneniu prostaty spolu so semennými mechúrikmi. Tá sa však spája s rizikom erektylnej dysfunkcie a inkontinencie moču.
V prípade karcinómu so stredným rizikom, teda u pacientov s nameranou hodnotou PSA 10 – 20 nanogramov na mililiter, lekári okrem počiatočného aktívneho sledovania pristupujú k rádioterapii v kombinácii s androgén-deprivačnou terapiou (ADT), a to pred alebo bezprostredne po ožarovaní, ako aj k radikálnej prostatektómii. U pacientov s karcinómom s vysokým rizikom, kde PSA je vyššia ako 20 nanogramov na mililiter, liečba spočíva v rádioterapii v kombinácii s ADT, prípadne v prostatektómii. Od 40. rokov minulého storočia je základnou liečbou pokročilého karcinómu prostaty hormonálna liečba spočívajúca na fakte, že nie len normálne, ale aj rakovinové bunky sú závislé na androgénoch, teda mužských pohlavných hormónoch. Tu lekári využívajú viaceré postupy vrátane chirurgického odstránenia semenníkov, v ktorých sa vytvára 90 až 95 percent testosterónu, ako aj medikamentóznu liečbu. Práve tú si pacienti vyberajú najčastejšie, aj keď jej účinnosť je časovo obmedzená na 18 až 36 mesiacov. Karcinóm totiž potom prestáva byť závislý na androgénoch a pacient musí začať chemoterapeutickú liečbu.