Pri silikónoch došlo k neospravedlniteľnému zlyhaniu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kokavec
Plastický chirurg MUDr. Radomír Kokavec, PhD., z Centra jednodňovej chirurgie Prochirurgia. Foto: SITA

Kde siahajú príčiny problému so silikónom?

Dôvodov vzniku tohto nešťastia vidím niekoľko. V prvom rade je to ochota človeka „ušetriť za každú cenu“ bez ohľadu na možné medicínske následky. V druhom rade je to tlak podnikateľského prostredia a konkurencie znižovať ceny tovaru a služieb a tým zvýšiť ich predajnosť. A v neposlednom rade je to totálne „ľudské zlyhanie“ z hľadiska etiky a morálky.

Čo to znamená?

Začnem teda od konca. Je nehorázne, ak niektorí ľudia v predajnom reťazci, v tomto prípade výrobca, distribútor, predajca implantátov, operatér, mali informácie, alebo čo i len tušili, že v ich implantátoch nie je použitý medicínsky silikón, a napriek tomu produkt kvôli biznisu ponúkali. To považujem za „ľudské zlyhanie“ z hľadiska etiky a morálky, ktoré je neospravedlniteľné. Taktiež nie je tajomstvom, že na všeobecný tlak na koncovú cenu výrobku reagujú niektorí výrobcovia aj tak, že presúvajú výrobu do krajín s lacnejšou pracovnou silou, obchádzajú normované technológie výroby a používajú lacnejšie materiály. No a nakoniec sú za týmto všetkým ľudia ochotní pre nízku cenu tovaru podstúpiť enormné riziká. Keby to tak nebolo, ľudia by si na rôznych trhoch a burzách nekupovali napr. topánky a slnečné okuliare za tretinovú cenu, naivne si mysliac že získavajú top kvalitu. To, že cena reprezentuje kvalitu si tí múdrejší uvedomia až vtedy, keď ich z lacných topánok a tenisiek budú bolieť nohy, klenba nohy ich detí sa nebude vyvíjať optimálne a keď si zo slnečných okuliarov bez UV filtra poškodia zrak.

Ako to súvisí s kauzou francúzskych implantátov PIP?

Veľmi jednoducho. Tak ako som povedal, cena produktu reprezentuje jeho kvalitu. To by si mal každý konečne uvedomiť. Zväčšenie prsníkov pomocou silikónových implantátov nie je predsa „sezónna záležitosť“. Ide o rozhodnutie na celý život a preto kvalita použitého materiálu je prvoradá. Ja osobne som uvedené implantáty nikdy nepoužil, a nielen to, ani som ich nikdy mojim klientkám nenavrhol, takže môžeme obe strany ďalej pokojne spávať.

Je nehorázne, ak niektorí ľudia v predajnom reťazci, v tomto prípade výrobca, distribútor, predajca implantátov, operatér, mali informácie, alebo čo i len tušili, že v ich implantátoch nie je použitý medicínsky silikón, a napriek tomu produkt kvôli biznisu ponúkali.Radomír Kokavec

A čo výber lekára – operatéra?

Jedno s druhým priamo súvisí. Uznávaný plastický chirurg nebude riskovať nekvalitný a lacný materiál. Nepokazí si predsa kvôli tomu svoje renomé Vrátilo by sa mu to totiž okamžite v podobe rôznych komplikácií. Neurobí to hlavne preto, lebo si je vedomý, že aj pri použití najkvalitnejšieho materiálu sa komplikácia môže objaviť. Tak prečo zbytočne zvyšovať riziko jej vzniku.

Nestratí tak kvôli vyššej cene klientelu?

Rozumnú klientelu určite nie. Plastická chirurgia je o kvalite, nie je o kvantite. Treba priznať, že všade a nielen na pracoviskách na Slovensku existujú rozdiely v celkovej cene za zväčšenie prsníkov. Ten rozdiel však dramaticky nespôsobuje cena práce (samotného výkonu – operácie), ale väčšinou cena použitého implantátu a ostatného materiálu. Žiaľ, nemôžem sa ubrániť dojmu, že na takom malom trhu ako je na Slovensku sa niektorí operatéri pri výbere implantátu prispôsobujú finančným možnostiam klientky. Preto sa často stáva, že pri konzultácii klientka dostane možnosť výberu implantátu od 5 rôznych výrobcov, samozrejme s rôznou cenou. Počas mojej praxe som mal možnosť pôsobiť na mnohých renomovaných klinikách a pracoviskách v zahraničí, a či mi niekto uverí alebo nie, stretol som sa s používaním implantátov len od dvoch najväčších svetových výrobcov. Nikto z kolegov o inom materiály ani neuvažoval, držal sa svojich dlhodobých klinických skúseností a spokojnosti svojich pacientov. A toho sa držím od začiatku mojej kariéry aj ja, pracujem s osvedčeným materiálom od výrobcu s viac ako 40 ročnou tradíciou. Keď sa obzriem za seba a spočítam koľko lacných implantátov z iných pracovísk som bol nútený klientkám vymeniť, som presvedčený o svojej pravde. Ak to rozmeníme na drobné, myslím si, že nie náhodou americký FDA (U.S. Food and Drug Administration) po dlhej dobe povolil v roku 2006 na svoj trh len silikónové implantáty od dvoch výrobcov. Trvalo však ďalších 6 rokov aby v Amerike v marci tohto roka povolili tretieho výrobcu implantátov.

Kokavec
Foto: archív

Ako sa podľa Vás dalo francúzskemu škandálu predísť?

Problém má viac rozmerov. V prvom rade sa pýtam ako je možné, že takýto výrobok dostane značku CE a je následne lokálne registrovaný v krajinách Európskeho spoločenstva. Operatér je posledný článok v reťazci a zložitý proces registrácie nemôže v žiadnej krajine nijako ovplyvniť. Čo však ovplyvniť môže je, že bude podozrievavý k podobným lacným produktom s tretinovou cenou a nebude pracovať s takým materiálom napriek tomu, že pri iných implantátoch sa mu zvýšia náklady na operáciu a možno stratí časť svojej klientely. Najdôležitejší je však samotný informovaný pacient – ten rozhoduje o všetkom. Na Slovensku však mnohé pacientky ani nevedia kto ju operoval a ani aký typ implantátu nosia niekoľko rokov. Keď som žil a pracoval v zahraničí s týmto som sa nikdy nestretol.

Ste za to aby sa implantáty pacientkam vybrali, resp. vymenili?

Jednoznačne áno. Tu niet o čom diskutovať. Ak sú údaje zo Štátneho ústavu kontroly liečiv (ŠÚKL) presném, „predmetné implantáty boli na Slovensku použité u troch pacientiek v roku 2010“. Aj keď to možno nebude znieť v odbornej spoločnosti príliš populárne, náklady za operáciu – vybratie implantátov, niesli samotné zdravotnícke zariadenia, kde boli PIP implantáty vložené a ktoré profitovali z ich nízkej ceny. Považujem to za ich povinnosť, prinajmenšom morálnu.

Ako to riešia v zahraničí?

Pozorne sledujem situáciu vo Veľkej Británii, kde majú čísla v registri implantátov celkom presné. Z celkového počtu 250 000 tisíc žien, ktoré majú silikónové implantáty až 40 000 má implantáty PIP. Z tohto počtu je 3000 žien, ktorým bol implantát voperovaný pri rekonštrukcii prsníka po karcinóme prsnej žľazy. Náklady na vybratie všetkých implantátov PIP vo Veľkej Británii sú odhadované na 150 miliónov libier, pričom ročný obrat všetkých „silikónových operácii“ predstavuje len 100 miliónov libier. Ako pre The Daily Telegraph tiež uviedol prezident Britskej asociácie plastických chirurgov Dr. Fatah, zodpovednosť je na tzv. „cut-price clinics“, na ktorých sa väčšina prípadov vyskytla.

Ako má teda potencionálny klient pri svojom rozhodovaní do budúcna postupovať?

V prvom rade musí klient jednoznačne získať referencie o operatérovi a zdravotníckom zariadení. Osloviť okruh svojich známych, stráviť čas na internete. Určite však najlepší je osobný kontakt, kde si má klient možnosť preveriť kvalitu nielen doktora a celého tímu, ale aj materiálno-technické vybavenie pracoviska a jeho hygienický štandard. Pýtať sa na materiály, s ktorými pracovisko pracuje, ich skúsenosti a výskyt komplikácii. Rád by som všetky pacientky, ktoré zväčšenie prsníkov už podstúpili, alebo sa len na to pripravujú upokojil, že napriek prebiehajúcej kauze, kvalitné silikónové implantáty od renomovaných firiem patria stále k metóde voľby pri chirurgickom zväčšovaní prsníkov. Vyzývam ženy, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby navštívili svojho chirurga a absolvovali u neho pooperačnú kontrolu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať