Hračky dokážu rozprávať dlhé príbehy o svojich detských majiteľoch i prostredí, v ktorom vyrastajú. Taliansky fotograf Gabriele Galimberti sa preto pustil do zaujímavého projektu, v ktorom zisťoval, s čím sa deti na celom svete zvyknú hrať. Galimberti sa vydal na 18-mesačnú cestu okolo sveta, počas ktorej fotografoval deti s ich obľúbenými hračkami. „V ich veku sú skoro všetky deti rovnaké – všetky sa chcú len hrať,“ uviedol fotograf, ktorý si predsa len všimol mnohé kultúrne rozdiely.
Pred tým, ako deti odfotografoval s ich hračkárskymi pokladmi, zvykol sa s nimi chvíľu rozprávať a hrať. „Všimol som si, že najbohatšie deti boli najviac majetnícke. Zo začiatku takmer nikdy nechceli, aby som sa dotkol ich hračiek. Potrebovali oveľa viac času, kým mi dovolili sa s nimi zahrať. V chudobných krajinách to bolo oveľa jednoduchšie. Napríklad v Afrike sa deti hrávali hlavne vonku s priateľmi,“ uviedol Galimberti.
Fotografa i napriek tomu prekvapilo, koľko toho majú deti v rôznych kútoch sveta spoločného. „V Texase som stretol šesťročného chlapca a v Malawi zasa štvorročné dievča – obaja mali doma plastových dinosaurov a verili, že ich ochránia pred nebezpečenstvom, o ktorom si mysleli, že na nich v noci číha – teda pred únoscami či jedovatými zvieratami.“
Hoci bol celý projekt zameraný na deti, fotograf uviedol, že sa prostredníctvom hračiek naučil viac o rodičoch ako o samotných deťoch. „Hračky prezradili veľa o túžbach a ambíciách ľudí, ktorí ich priniesli domov. Matka z Lotyšska, ktorá sa živila ako taxikárka, pravidelne obdarúvala svojho syna miniatúrnymi hračkami áut, farmár z Talianska zasa zasypával svoju dcéru plastovými hrabľami a lopatami,“ uviedol fotograf, ktorý si po ukončení svojho projektu uvedomil dôležitú vec – hračky sa za posledné desiatky rokov s výnimkou videohier takmer vôbec nezmenili.
„Často som v detských izbách nachádzal rovnaké typy hračiek, s akými som sa sám hrával. Bolo to skvelé, vrátiť sa takýmto spôsobom naspäť do detstva,“ dodal 36-ročný Galimberti.
www.gabrielegalimberti.com
