Slovenská komora exekútorov sa dlhodobo snaží o zavedenie náhodného elektronického prideľovania exekúcií, ktoré by malo priniesť zásadné zmeny v tejto oblasti. Exekútora by si tak už nevyberal veriteľ, ale náhoda. Prezident Slovenskej komory exekútorov JUDr. Ing. Miroslav Paller prirovnáva dnešný stav k situácii, kedy by si sudcu vyberala žalujúca strana a pýta sa, akú záruku nestranného výkonu by mal v takom prípade obžalovaný. Minister spravodlivosti Tomáš Borec nedávno označil náhodné prideľovanie za systémový krok, ktorý je však pri dnešnej situácii v exekútorskom stave predčasný. Komora je však pripravená vo svojej iniciatíve za zmenu dnešného systému prideľovania exekúcií pokračovať.
Dva roky Slovenská komora exekútorov intenzívne komunikuje potrebu zavedenia náhodného elektronického prideľovania spisov na krajovom princípe. Nedávno však minister spravodlivosti Tomáš Borec vyhlásil, že jeho zavedenie je dnes predčasné a môže sa k nemu pristúpiť až vtedy, keď bude možné garantovať rovnakú kvalitu výkonu všetkých exekútorských úradov. Bolo to pre vás sklamanie?
S pánom ministrom dlhodobo korektne komunikujeme a na potrebu zavedenia elektronického prideľovania spisov sme ho už viackrát upozornili aj osobne, aj verejne. Rozumiem tomu, že deväť mesiacov pred voľbami už asi nie je politická vôľa na zásadné zmeny v justičnom systéme. Budeme preto naďalej trpezlivo vysvetľovať výhody tohto opatrenia všetkým politickým stranám a pokúsime sa presvedčiť budúcu vládu, aby k tomuto kroku pristúpila. Napokon, sám pán minister jasne povedal, že ide o systémové opatrenie, ku ktorému sa v budúcnosti treba vrátiť. Na jeho vyjadrení nás však v Slovenskej komore exekútorov zamrzelo niečo iné.
Čo to bolo?
Výrok pána ministra, že náhodné prideľovanie vecí súdnym exekútorom môže viesť k zásahu do práva veriteľov na súdnu ochranu – a to v prípade, že im bude náhodným výberom pridelený taký exekútor, ktorého činnosť nebude zárukou dostatočnej ochrany práv veriteľa. O takýchto exekútorov však nikto nemá záujem, a najmenej naša komora. Práve naopak – každý jeden súdny exekútor musí byť zárukou, že si svoju úlohu zastane spravodlivo, transparentne, ústretovo a v súlade so zákonom. Predstavte si, že by napríklad niektorým sudcom nemohli byť prideľované prípady, lebo by nebolo isté, či svoju úlohu zvládnu na požadovanej úrovni. Načo sú potom takí sudcovia?
Systém elektronického prideľovania by však znamenal zásadnú zmenu v tom, že exekútora by si už nemohol vyberať veriteľ, v právnom jazyku oprávnený. Nedošlo by tým k poškodeniu jeho práv?
Bolo by prínosné pre spravodlivosť, keby si žalujúca strana sporu mohla vyberať svojho sudcu? Akú záruku objektivity by potom mal žalovaný? V dnešnom systéme práve veriteľ rozhoduje, či súdny exekútor bude mať prácu alebo nie. Ako vieme zaručiť, že niektorí exekútori nebudú náchylní na postupy na hrane zákona, ak ich k tomu veľký veriteľ tlačí? Elektronické prideľovanie by tieto väzby raz a navždy odstránilo. Ak sa raz výhody takéhoto systému jasne ukázali u sudcov, notárov či správcoch konkurzných podstát, naozaj niet dôvodu, prečo by ten istý pozitívny prínos nemohli mať aj pri exekútoroch.
Hovoríte, že chcete pred voľbami politikom prezentovať výhody tohto systému. Môžete ich stručne zhrnúť?
Ide o zásadný protikorupčný nástroj, z dôvodov, o ktorých som už hovoril. Keďže by činnosť exekútorov obmedzil v krajoch, v ktorých pôsobia, znamenal by aj značné zlacnenie exekúcií, pretože exekúciu v Michalovciach by už neriešil bratislavský exekútor a nepočítal by si do trov cestovné cez celú republiku. Zároveň by znamenal rovnomernejší rozvoj jednotlivých exekútorských úradov. Dnes žijeme v situácií, keď na základe dohôd s veľkými veriteľmi, nezriedka štátnymi, prosperuje niekoľko obrovských exekútorských úradov a ostatné ledva prežívajú.
Čo je zlé na konkurencii medzi jednotlivými úradmi? Prečo by nemali dobré prosperovať a zlé zaniknút?
Exekútor je štátom poverená osoba a niet žiadneho dôvodu, prečo by mal imitovať nejakú trhovú súťaž. Naopak, povinnosťou každého exekútora je zabezpečiť rovnako kvalitný výkon spravodlivosti ako jeho kolegovia. Presne tak, ako v prípade policajtov či sudcov. Ak niekto v tejto úlohe zlyhá, sme pripravení jeho konkrétny prípad promptne vyriešiť a s takýmto „kolegom“ sa rozlúčiť. Sudca českého ústavného súdu a bývalý prezident Sudcovskej únie Českej republiky Tomáš Lichovník to povedal veľmi presne: Rovnako ako u sudcov, tak aj u súdnych exekútorov je dôležitejšia ich nestrannosť než rýchlosť a výkonnosť.
Veľkí veritelia však niekoľkokrát povedali, že pre nich je podstatný aj výkon a rýchlosť. Napríklad Sociálna poisťovňa ako jeden z najväčších veriteľov patrí medzi odporcov elektronického prideľovania práve z dôvodov, že nie všetky exekútorské úrady sú dostatočne materiálne, technicky či odborne spôsobilé.
Na margo Sociálnej poisťovne si dovolím upozorniť, že si dlhodobo robí kampaň na tom, ako je pre ňu exekútor až poslednou možnosťou pred vymáhaním peňazí od dlžníka, pretože exekúciou sa jeho dlh predražuje. To je síce pravda, ale vymáhanie prostredníctvom mandátnej správy, ktoré Sociálna poisťovňa uprednostňuje, hradí náklady na vymáhanie z vrecka veriteľa – čo v tomto prípade znamená verejné financie, čiže peniaze nás všetkých. Áno, exekúcia je pre občana nákladnejšia ako len splatenie istiny dlhu, čo je však aj určitou sankciou za to, že si nesplnil svoje povinnosti voči štátu. Avšak vymožená exekúcia vracia celú pohľadávku do verejného rozpočtu, neodkrajuje si z nej súkromná firma, ktorá z toho dlhodobo profituje.
V poslednom čase sa začína opäť hovoriť o trovách exekútorov. Má to zrejme svoje korene v neustálych sťažnostiach občanov, ktorí musia za nezaplatených 5 eur zaplatiť exekútorovi niekoľkonásobok, hoci jeho to stojí možno poslanie jedného listu. Ako na to reagujete?
Je mi to ľúto, ale veľmi sa mýlite. Žiaden exekútor neposiela jeden list. Naopak, neustále sa meniaca legislatíva kladie na plecia exekútorov nové a nové náklady – od množstva adries, na ktoré musí poslať príslušné dokumenty, až po povinnosti o dvadsaťročnej archivácii exekučných spisov. Treba si ďalej uvedomiť, že exekútor nie je zamestnanec štátu, nemá svoj plat ako policajti či sudcovia, práve naopak – zo svojich príjmov musí udržať aj chod úradu, vrátane nákladov na zamestnancov, nájom či energie. Keď si prepočítame náklady na založenie a vedenie exekučného spisu, dostaneme sa na sumu 48 eur v prípade, v ktorom napokon dôjde od upustenia od exekúcie. V prípade vymoženia je priemerný náklad na založenie a vedenie spisu 138 eur, ďalšie náklady exekútora potom rastú s vykonanými úkonmi.
Ak napokon dôjde k upusteniu od exekúcie, kto exekútorovi zaplatí tých 48 eur za založenie a vedenie spisu?
Nikto. Je to čistá strata exekútora. Práve preto máme veľký problém s názvoslovím – v skutočnosti totiž nejde o žiadne trovy a odmenu, ktoré majú dlžníci zaplatiť, ale o náklady exekútora, z ktorých mu pri dobrom hospodárení ostáva niečo na vlastnú spotrebu. Je naozaj zábavné, ako si niektorí novinári zoberú kalkulačku, vydelia počet nových exekúcií počtom exekútorov, vynásobia ich minimálnou „odmenou“ 33 eur a vyjde im, že všetci exekútori sú milionári. Choďte sa pozrieť do ktoréhokoľvek menšieho úradu na strednom alebo východnom Slovensku, porozprávajte sa s ľuďmi, ktorí túto prácu robia poctivo už dvadsať rokov a potom sa ich opýtajte, či im stojí ich príjem za neustálu prácu v emočne negatívnom prostredí a pod silným spoločenským či mediálnym tlakom.
Keď hovoríme o tlakoch, pomaly sa rozbieha volebná kampaň. Neobávate sa, že exekútorský stav sa stane vďačným terčom pre politikov?
Žiaľ, skúsenosti s niektorými poslancami jasne naznačujú, že sa je čoho obávať. V záujme zvolenia či znovuzvolenia neváhajú niektorí politici vyťahovať polopravdy, ale aj vyložené lži, a neraz hovoria s úplnou neznalosťou problematiky. Aj príklad z Českej republiky jasne naznačuje, že pred voľbami sa môžeme stať obeťou politického zápasu. Sme však pripravení trpezlivo vysvetľovať ľuďom náš prínos pre vymožiteľnosť práva a jasne sa dištancovať od akýchkoľvek politických tlakov.
Mnoho ľudí však exekútorov vníma stále negatívne. Dá sa s tým v dlhodobom meradle niečo urobiť?
Už dva roky intenzívne pracujeme na zmene tohto obrazu a myslím si, že sa nám podarilo dosiahnuť viditeľné výsledky. Pri každej príležitosti opakujeme, že exekútor je pre vymožiteľnosť práva obrovským prínosom. Do vzniku exekútorských úradov v roku 1995 sa vymožiteľnosť práva pohybovala okolo dvoch percent, dnes je to vyše tridsať percent. Prišli sme s vlastným programom Bližšie k ľuďom, ktorý má svoje základné hodnoty postavené spravodlivosti, transparentnosti a ústretovosti. V rámci neho už dva roky prevádzkujeme na vlastné náklady poradňu pre občanov v exekúcii. Počet ľudí, ktorým sme takto pomohli, sa pomaly blíži k dvom tisíckam. Neustále opakujeme svoje odporúčania, aby sa občania nezadlžovali, boli zodpovední a splácali načas svoje záväzky. V nadväznosti na vašu otázku o konkurencii – správame sa všelijako, len nie trhovo, pretože ak by sme ľudí považovali za „zákazníkov“, nemohli by sme robiť všetko preto, aby ich bolo čím menej.
Zhováral sa Martin Guzi