NEW YORK/VIEDEŇ/MOSKVA 13. novembra (WEBNOVINY) – Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Bezpečnostná rada OSN sú znepokojené zo situácie na východe Ukrajiny, ktorá pretrváva v posledných dňoch. Mesto Doneck zažíva najprudšie ostreľovanie za posledné týždne i napriek prímeriu medzi vládnymi silami a separatistami.
Klaus spochybnil správy NATO, že Rusi tiahnu na Ukrajinu
Putin sa stretol v Číne s Obamom, reč bola aj o Ukrajine
Prímerie na východe Ukrajiny je mŕtve, hlási OBSE
Prímerie na východe Ukrajiny je už takmer mŕtve. Pre rakúske noviny Die Presse to povedal zástupca Ukrajiny v OBSE Ihor Prokopčuk. Prímerie, ktoré OBSE monitoruje, odsúhlasili 5. septembra v bieloruskej metropole Minsk po mesiacoch bojov medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami.
Prokopčuk v rozhovore povedal, že teraz sa o prímerí už len ťažko dá hovoriť. „Od dohody v Minsku sme zaznamenali viac než 2400 porušení prímeria ozbrojenými skupinami. Viac než 100 ukrajinských vojakov zahynulo a zomreli tiež desiatky civilistov,“ uviedol.
Prímerie je porušované denne a stále častejšie, odkedy si separatistické regióny 2. novembra zorganizovali vlastné voľby označené vládou v Kyjeve za ilegálne. Počet obetí konfliktu medzičasom presiahol 4000 a Kyjev minulý týždeň znovu obvinil Moskvu, že poslala na východ krajiny ďalších svojich vojakov. Rusko opakovane odmieta, že poskytuje pomoc separatistom. Prokopčuk tvrdí, že ukrajinské sily prímerie neporušili. „Všetci ukrajinskí vojaci dostali príkaz dodržiavať prímerie. Keď sú však napadnutí, reagujú,“ povedal.
—-> TU.
Ukrajine hrozí návrat k plnorozmernej vojne, varuje OSN
Bezpečnostná rada OSN sa v stredu zišla už 26. krát na mimoriadnom zasadnutí venovanom kríze na Ukrajine, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť USA, jeho výsledkom však opäť nie sú žiadne konkrétne kroky.
Dočasný námestník generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Jens Toyberg-Frandzen na stretnutí vyhlásil, že organizácia má „hlboké obavy z možnosti návratu k plnorozmerným bojom“ po tom, ako Rusko podľa najvyššieho veliteľa NATO vyslalo na východ Ukrajiny svojich vojakov.
Mesto Doneck zažíva najprudšie ostreľovanie za posledné týždne i napriek prímeriu, konflikt by sa tiež podľa neho mohol stať „zmrazeným“ a trvať niekoľko rokov alebo desaťročí.
Veľvyslankyňa USA pri OSN Samantha Powerová sa na zasadnutí vyjadrila, že Rusko „hovorí o mieri, ale stále podporuje vojnu“, zatiaľ čo ruský zástupca Aleksandr Pankin otvoril svoju reč varovaním, aby sa zo zasadnutí Bezpečnostnej rady nestávali frašky.
Kritika prichádza aj zo strany Litvy
Vlnu kritiky zo strany ostatných členov orgánu pritom označil za „opäť jeden z prienikov do propagandy dosahujúcej nové vrcholy“. Rusko je jedným z piatich stálych členov rady s právom veta a obvinenia z podporovania východoukrajinských separatistov naďalej popiera.
Ostrá kritika voči Moskve zaznela z úst litovskej veľvyslankyne Raimondy Murmokaite, ktorá hovorila o vedení „nevyhlásenej vojny“ proti Ukrajine a stredajšie vyhlásenie o vysielaní ruských bombardérov do rôznych častí sveta označila za prejav „agresívnejšieho jednostranného vystupovania Ruska značne presahujúceho hranice Ukrajiny“.
Zástupca Kyjeva Jurij Serhejev zase vystúpil s tvrdením, že „jediným dôvodom, prečo na východe Ukrajiny ešte nevypukla otvorená vojna, je zdržanlivosť Ukrajiny“.
Ruský premiér upozorňuje, že bez zrušenia sankcií sa vzťahy neupokoja
Ruský premiér Dmitrij Medvedev vo štvrtok vyjadril presvedčenie, že vzájomné sankcie medzi Západom a Ruskom ako dôsledku krízy na Ukrajine musia byť zrušené, inak sa problémy vo vzájomných vzťahoch nepodarí prekonať.
Medvedev sa tak podľa ruských médií vyjadril po stretnutí s americkým prezidentom Barackom Obamom na prebiehajúcom summite Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Barme.
Predchodca Vladimira Putina na prezidentskom poste označil ukončenie sankcií za „nevyhnutnú“ podmienku „posunu vzťahov do normálneho fungujúceho poriadku a návratu k normálnym, pokojným a produktívnym rozhovorom“.
Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania niekoľko mesiacov trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny.
