Pre Slovensko by pri využívaní zdrojov z Fondu obnovy mali byť kľúčovými prioritami najmä komplexná reforma vzdelávania, digitalizácia a zelená ekonomika. Pre agentúru SITA to uviedol europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko).
Zdôraznil, že Slovensko potrebuje transformovať ekonomiku tak, aby produkovala viac pridanej hodnoty vo vede a výskume a menej emisií skleníkových plynov, škodlivých chemikálií, odpadov a ďalších negatívnych vplyvov na globálnu klímu a biodiverzitu.
„Tu by som od reformného plánu očakával omnoho väčšie ambície,“ uviedol Šimečka.
Potreba zásadnej zmeny
V tejto súvislosti sa však domnieva, že dokument Národný integrovaný reformný plán Moderné a úspešné Slovensko správne poukazuje na desiatky oblastí, v ktorých Slovensko zaostáva a potrebuje v nich zásadnú zmenu. Na pretavenie návrhov do praxe je však podľa neho potrebná najmä politická vôľa a šikovnosť.
„Nemám, žiaľ, úplnú dôveru v to, že rozhádaná vládna koalícia bude vyberať najlepšie možné priority pre Slovensko, a to bez ohľadu na stranícku príslušnosť jednotlivých ministrov,“ upozornil.
Toto riziko sa podľa neho prejavuje už pri pohľade na aktuálne kroky premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý svojich koaličných partnerov za spory trestá tým, že im blokuje reformy v školstve alebo ich neberie na pracovné cesty do Bruselu, čo má s obhajobou slovenských záujmov málo spoločného.
Realizácia plánov
Reformných plánov bolo na Slovensku napísaných mnoho, podľa Šimečku však nastáva problém vtedy, keď je potrebné plány previesť do reality. Aj v prípade napísaného reformného plánu je preto, žiaľ, dôležitejšia reakcia vládnych politikov než návrhy štátnych analytikov.
„Premiér Igor Matovič sa vraj dokumentu venoval celé leto, ale potom ho sám potopil, keď ho nazval ‚meníčkom‘. Boris Kollár (Sme rodina) a jeho ministri potom za pár dní ukázali, že si z menu nevybrali nič, prácu analytikov odignorovali a nastolili vlastné požiadavky,“ dodal Šimečka.
Zároveň doplnil, že o budúcnosti Slovenska, ktorú majú reformy z fondu obnovy zásadne zmeniť, tak bude rozhodovať za zatvorenými dverami koaličná rada, a to podľa neho „neveští nič dobré pre budúcu realizáciu, lebo na ňu bude vláda potrebovať konsenzus a podporu verejnosti“.