BRATISLAVA 3. novembra (WebNoviny.sk) – Teritoriálnou prioritou slovenského exportu, a tým aj ekonomickej diplomacie do roku 2020 v oblasti obchodu, zostane Európska únia, kam v súčasnosti smeruje 85,2 percenta objemu exportu a odkiaľ pochádza viac ako 66,1 percenta importu.
Ako ďalej vyplýva zo zamerania ekonomickej diplomacie do roku 2020, ktoré v stredu schválila vláda, ďalšiu prioritnú oblasť ekonomickej diplomacie v oblasti obchodu predstavujú teritóriá v blízkom susedstve EÚ – Balkán, Spoločenstvo nezávislých štátov, krajiny východného susedstva a vybrané krajiny južného susedstva EÚ. Pokiaľ ide o obchodné vzťahy s Ruskom a ďalšími krajinami Euroázijskej ekonomickej únie, situácia v dôsledku hospodárskeho a politického vývoja na Ukrajine a v Ruskej federácii po anexii Krymu indikuje utlmovanie bilaterálnych obchodných vzťahov.
Štyri zásadné princípy
Ako sa ďalej píše v materiáli, ťažiskom ekonomickej diplomacie do roku 2020 z hľadiska významu výskumnej a inovačnej spolupráce budú krajiny so silným vedecko-výskumným a inovačným potenciálom – USA, Turecko, Japonsko, Izrael, Kórejská republika, Švajčiarsko, členské krajiny EÚ, najmä Nemecko, severské krajiny a taktiež Čína, ktorá otvorila spoluprácu v tejto oblasti v rámci kooperačného formátu krajín strednej a východnej Európy a Číny.
V rámci kooperačného formátu ide o podporu otvorenia a efektívneho využívania Vizuálneho centra transferu technológií Číny a krajiny strednej a východnej Európy v Bratislave. V tejto oblasti sa otvára aj priestor pre užšiu spoluprácu v rámci Visegrádskej štvorky s tretími krajinami.
„Ekonomická diplomacia, ak má byť efektívna, musí fungovať na štyroch zásadných princípoch, ktorými je otvorenosť, komplementarita, synergia a jednotné riadenie zahraničnej služby rezortom diplomacie, čiže rešpektovanie postavenia veľvyslanca v danej krajine a pri medzinárodných inštitúciách,“ konštatuje vládou schválený materiál. Veľvyslanci, respektíve vedúci zastupiteľských úradov, ktorých je 81, sú hlavnými nositeľmi zadaní v agende ekonomickej diplomacie. Rezort diplomacie ako koordinátor politiky zahraničných vzťahov je otvorený zastúpeniam iných rezortov či inštitúcií v systéme vytvorenej zahraničnej siete SR. Konkrétnym príkladom sú úrady ako Stále zastúpenie SR pri EÚ (Brusel), zastúpenia pri medzinárodných organizáciách (OSN, OECD). Takisto je relevantný rozvoj komerčne orientovanej podpory slovenských podnikateľov a slovenskej ekonomiky na mikroúrovni v podobe podpory individuálnych firiem, respektíve jednotlivých obchodných prípadov.
Vysoká závislosť slovenského exportu na niekoľkých veľkých firmách
V dokumente ministerstvo zahraničných vecí určilo aj štyri oblasti, v ktorých dôrazná proexportná činnosť a vzájomná liberalizácia obchodu môže vytvoriť nové odbytové trhy. V USA, Kanade a Mexiku sa hypotetické exportné príležitosti môžu pohybovať až na úrovni jednej miliardy amerických dolárov v relatívne veľkom portfóliu komodít.
V tomto zmysle nadobudnú pre SR ešte väčší význam dohody TTIP s USA a CETA s Kanadou. Pokiaľ ide o tieto trhy, ministerstvo konštatuje, že ide síce o vysoko konkurenčné vzdialené trhy, ale s vysokou kúpyschopnosťou. Južná a východná Ázia, kam patrí 12 krajín na čele s Čínou, Vietnamom a Kórejskou republikou, je trh, ktorý hypoteticky môže dosiahnuť úroveň pol miliardy dolárov. Osem krajín Blízkeho a Stredného východu na čele so Spojenými arabskými emirátmi by v súčasnosti pre SR predstavovalo trhy s veľkosťou štvrť miliardy USD. Pre Slovensko má určitý potenciál na africkom kontinente Alžírsko, Nigéria a Etiópia.
Z pohľadu komoditnej štruktúry vo vývoze SR dlhodobo dominuje niekoľko hlavných komoditných skupín: autá, časti áut – karosérie, pneumatiky, ďalej monitory, telefónne súpravy a ropné oleje, ktorých celkový podiel na slovenskom vývoze predstavuje 44,6 percenta. Výroba a obchod v týchto komoditách je kontrolovaný veľkými medzinárodnými spoločnosťami, majúcimi vlastnú proexportnú činnosť v škále presahujúcej štátne služby podpory exportu. Z uvedeného vyplýva vysoká závislosť slovenského exportu na niekoľkých veľkých firmách a nedostatočná komoditná diverzifikácia exportu. „Za účelom jej prekonania je nevyhnutné prostredníctvom ekonomickej diplomacie aktívne rozširovať komoditnú štruktúru aj cestou hľadania odbytových možností nových komodít v tretích krajinách mimo EÚ. Permanentne klesá podiel agropotravinárskych výrobkov na celkovom zahraničnom obchodnom obrate SR a obchodná bilancia s týmito produktmi je negatívna, čo má záporný dopad aj na potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť našej krajiny,“ dodáva sa v materiáli.
