BRATISLAVA 4. júla (WebNoviny.sk) – Prípadná zmena dlhovej brzdy má viacero alternatív. Podľa ministra financií Petra Kažimíra je z jeho pohľadu prioritou, aby ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti zohľadňoval čistý dlh namiesto hrubého dlhu, čím by sa umožnilo flexibilnejšie financovanie dlhu Slovenska.
Štátny rozpočet Slovenska smeruje podľa rezortu financií k vyrovnanému hospodáreniu
Pri výške dlhu by sa tak do úvahy nebrali hotovostné rezervy štátu, čo by výrazne zlepšilo manévrovací priestor štátu pri emisiách štátnych cenných papierov. V tejto zmene pritom nevidia problém ani medzinárodné inštitúcie a ani samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Aj keď jej predseda Ivan Šramko tvrdí, že pred prijatím takejto zmeny je potrebné zodpovedať viacero dôležitých otázok.
Dve alternatívy zmeny zákona
Samotný prechod z hrubého na čistý dlh však nerozšíri možnosti štátu pre financovanie veľkých investičných projektov, čo bolo jednou z myšlienok, o ktorú sa návrh na zmenu ústavného zákona opieral aj pri jeho odôvodňovaní v rámci vládneho programu súčasnej garnitúry.
Ako minister Kažimír uviedol na utorkovom diskusnom fóre týždenníka Trend, pre rozšírenie investičnej kapacity vidí dve ďalšie možné alternatívy zmeny zákona o dlhovej brzde. Prvá by viedla k zmenám samotných úrovní sankčných pásiem, druhou by bolo aj v parlamente spomínané zavedenie investičnej výnimky.
Na čele Úradu pre verejné obstarávanie by mal byť odborník a nie skrytý kandidát, tvrdí OĽaNO
Úprava výšky sankčných pásiem, prípadne tempa ich znižovania v ďalších rokoch, by podľa ministra financií na jednej strane mohla riešiť problém, ktorý vyplynul z dlhodobejšieho fungovania dlhovej brzdy, a to jej procyklickosť. Pri súčasnom nastavení totiž napríklad v zlých časoch a prepade ekonomiky zákon o rozpočtovej zodpovednosti ešte zvyšuje tlak na škrtenie verejných výdavkov a ďalšie oslabovanie hospodárstva. Na druhej strane priznáva, že zmeny v úrovniach sankčných pásiem neriešia spomínanú flexibilitu vo financovaní štátneho dlhu.
O investičnej výnimke rozhodnú poslanci
Samostatnou kapitolou je možné zavedenie investičnej výnimky. To, ako by mala v skutočnosti vyzerať, ak by mala byť do zákona zavedená, je podľa ministra skôr otázkou na poslancov národnej rady, ktorí by sa touto otázkou mali pri hľadaní všeobecného konsenzu zaoberať.
Pripomína však aj niektoré výčitky medzinárodných organizácií, ktoré by koncipovanie investičnej výnimky len pre jednu oblasť vnímali ako diskrimináciu ďalších výdavkových politík. Diskutovať o téme financovania veľkých investičných projektov po úbytku eurofondových príjmov je podľa ministra potrebné v oveľa širšom koncepte a táto debata podľa neho neskončí ani po ukončení rokovaní o zmene dlhovej brzdy.
Slovenská ekonomika by mala podľa OECD posilniť, Fico to chce pretaviť do životnej úrovne
Kažimír však vyjadril osobný názor, že ak by mala investičná výnimka fungovať, nemala by byť koncipovaná len pre dopravnú infraštruktúru. V budúcnosti nás totiž podľa neho čakajú rovnako dôležité debaty napríklad o financovaní obrany, či vzdelávania a zdravotníctva. Tieto otázky sú však podľa neho otázkou politického konsenzu a ak sa na tom politici v širokom spektre dohodnú, dá sa žiť aj s preferenčným režimom pre dopravné investície.
Fungovanie investičnej výnimky by však minister podmienil vytvorením špeciálneho parlamentného výboru s proporcionálnym zastúpením poslancov podľa výsledkov parlamentných volieb. Tento výbor by tak schvaľoval jednotlivé projekty dvojtretinovou väčšinou. Teda v podstate na ústavnom princípe, avšak operatívnejšie ako v parlamentnom pléne. Poslanci by však zároveň museli za tieto rozhodnutia na seba prevziať plnú zodpovednosť, pripomína Kažimír.
Žiadna vláda nepotrebuje väčší dlh
Iný názor na financovanie investičných projektov však má rozpočtová rada. Jej šéf Ivan Šramko upozornil, že aj bez uvoľnenia dlhovej brzdy má po prvé dve sankčné pásma štát priestor na investície do roku 2025 v objeme zhruba 16 mld. eur.
Aj preto hovorí, že zmena dlhovej brzdy nie je v tomto smere v súčasnosti potrebná. Kažimír však takýto prístup odmieta. Žiadna vláda podľa neho nepotrebuje negatívne správy a zvyšovanie dlhu do sankčných pásiem nesie reputačné riziko.
Opozícia vyčíta ministrovi dopravy situáciu s pozemkami okolo bratislavského obchvatu
Šramko však ministrovi pripomenul, že v zákone o rozpočtovej zodpovednosti by bolo vhodné urobiť aj ďalšie zmeny, ako napríklad zavedenie výdavkových limitov, ktoré samotný zákon predpokladá, avšak stále sa tak nestalo. Minister reagoval tým, že jeho rezort zavedenie výdavkových stropov pripravuje vo viacerých koncepciách, ktoré chce isté obdobie testovať na reálnych číslach.
Diskusia bude pokračovať až v septembri
Hovorí však, že určite bude proti ich zavedeniu, ak sa nepodarí do zákona o rozpočtovej zodpovednosti dostať zmenu z hrubého na čistý dlh, čo považuje za prioritu. „Kým nedôjde k zmenám v hrubého na čistý dlh, nebudem súhlasiť so zavedením ďalšieho autopilota,“ dodal minister.
Diskusiu o zmene dlhovej brzdy otvorili poslanci vládnej koalície na poslednej parlamentnej schôdzi, kde chceli finančný parlamentný výbor v uznesení zaviazať prípravou novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj so zakomponovaním investičnej výnimky na dopravnú infraštruktúru. Diskusia k tomuto bodu sa však počas tejto schôdze ani neukončila a poslanci ju po dohode presunuli až na septembrové rokovanie Národnej rady SR.