Zastupovali ste parlament pred ústavným súdom vo veci Špeciálneho súdu, teraz zastupujete parlament vo veci ústavnosti zásady trikrát a dosť. Nebojíte sa, že sa ústavný súd aj na tejto otázke tesne rozdelí a znovu v neprospech zákona?
Nie, nebojím. Myslím že sú splnené všetky predpoklady pre to, aby to podanie okresného súdu Pezinok, ktorým napáda zásadu trikrát a dosť, bolo v časti zamietnuté a v časti sa o ňom konanie zastavilo. Ústavný súd má od nás k dispozícii dosť argumentov na to, aby rozhodol správne, vrátane štrasburskej judikatúry, ktorá s vecou priamo súvisí a dáva nám za pravdu.
Nemáte vy sám pocit, že by ste s doterajšími skúsenosťami mali smerovať skôr na ústavný súd ako do parlamentu?
Naopak, myslím si, že na našich súdoch, vrátane toho ústavného, je toľko sporov aj preto, že náš parlament zahlcuje právne prostredie množstvom nekvalitných, účelových a horúcou ihlou šitých predpisov. Jedna z mojich hlavných ambícií, ak sa dostanem do parlamentu, je práve prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu.
Ako?
Dôsledným trvaním na pravidlách, napríklad, a na tom, že zákony by sa mali prijímať ako odpovede na naliehavé spoločenské potreby, nie ako láskavosti rôznych lobistickým skupinám. Predovšetkým si však trúfam ponúknuť svoju skúsenosť z veľmi pestrých odvetví právneho života: bol som istý čas zástupcom Slovenska pred Európskym súdnym dvorom, bol som členom legislatívnej rady vlády, bol som právnym poradcom Európskej komisie a pôsobím priamo v praxi ako advokát, takže mám široké spektrum skúseností z rôznych oblastí a myslím, že by som ich vedel zužitkovať na prospech veci.
Nemyslíte si, že aj vďaka takýmto návrhom nebudete medzi kolegami v parlamente príliš obľúbený a veľa toho nepresadíte?
Môžete byť v tomto smere konkrétnejší?
Jedna z vecí, ktorú je potrebné riešiť, je úplne nezakryté a veľmi časté obchádzanie základných pravidiel legislatívneho procesu. Týka sa to napríklad tzv. prílepkov, keď sa do nesúvisiaceho zákona dostávajú novely úplne iných predpisov, čo má za následok totálne zneprehľadnenie právnych predpisov. Dnes sme v situácii, keď je celé odvetvie práva, vrátane sudcov, prokurátorov, advokátov, všetkých, odkázané na elektronické produkty súkromných spoločností, ktoré aktualizujú nové a nové prílevy zákonov a ich noviel. Bez nich by sme boli úplne stratení, čo samé osebe svedčí o tom, že sme sa ako spoločnosť dostali niekam, kde nie je úplne zdravé byť. Človeka prípadná neznalosť zákona neospravedlňuje, a napriek tomu ani odborník sa nevie vždy dopátrať toho, čo a ako by v danej veci malo platiť. Nehovoriac už o tom, že obsah tých zákonov je často úplne žalostný. Ďalšou vecou je zneužívanie skráteného legislatívneho konania, keď sa o veci vôbec nediskutuje a, nielen obrazne ale občas aj doslovne povedané, v utorok premiérovi niečo napadne a v piatok už je z toho zákon. Mám pocit, že spoločným menovateľom týchto problém je to, akoby si mnohí poslanci nevážili a podceňovali úlohu parlamentu v našom ústavnom systéme, čo ale neznamená nič menej než to, že si nevážia ľudí, ktorí ich do toho parlamentu poslali. Myslím, že parlament ako taký aj jednotliví poslanci sa potrebujú viac stotožniť so svojim poslaním ako zástupcov občanov, nie ako poskokov záujmových skupín. Dnes sa však ani v médiách vôbec nediskutuje o tom, koho konkrétneho si ľudia zvolia do parlamentu, ale kto bude s kým sedieť vo vláde. To je práve to zvláštne, že aj premýšľavých inteligentných ľudí oveľa viac zaujíma, kto bude minister, nie kto toho ministra bude z parlamentu kontrolovať a prijímať zákony, ktoré potom minister musí uvádzať do praxe. Potom sa ale nemôžeme čudovať, že o nás rozhodujú ľudia, ktorých osobné príbehy a osobná výbava nie sú žiadnou slávou.
Pred časom ste zverejnili návrh o zodpovednosti verejných funkcionárov. Viete ho bližšie vysvetliť?
Ten zákon odpovedá na skutočnosť, že práve politici v tomto štáte nenesú žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré nám, občanom a daňovníkom tohto štátu, spôsobia. Je postavený na troch pilieroch: prvý, politici budú mať hmotnú zodpovednosť za škody, ktoré spôsobia, druhý, môžu sa voči tejto zodpovednosti poistiť, a tretí, generálny prokurátor bude povinný, na základe podnetu šéfa NKÚ a ÚVO, iniciovať žalobu v mene štátu o náhradu takejto škody.
Rozhodujúcim faktorom úspechu takýchto a iných návrhov je a bude tlak verejnosti. Ak budú ľudia niečo naozaj chcieť, tak si to napokon aj presadia, ja som na to, aby som im poskytol kvalifikovaný servis. Nejdem a nechcem ísť do politiky ako sólový hráč, ktorý robí veci na vlastné tričko. Naopak, skúsenosť z praxe ma naučila, že bez tímovej roboty sa nedá uspieť. Zvlášť v politike je dôležité hľadať podporu pre dobré veci naprieč jej spektrom. V konečnom dôsledku totiž nejde o nejaké vavríny, ale o to, aby sa presadili a začali fungovať rozumné riešenia. Mojou ambíciou teda nie je robiť si marketing, ale ponúknuť ľudom poctivú a kompetentnú službu.
Zhováral sa Marek Lelovič