Keby sa parlamentné voľby konali vo februári, zvíťazila by strana Smer-SD, ktorá by získala takmer 22,7 percenta hlasov.
Na druhom mieste by skončilo hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré by volilo 21,3 percenta ľudí. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.
Na treťom mieste by podľa prieskumu skončila strana Hlas-SD, ktorú by volilo 16,5 percenta voličov. S väčším odstupom by na štvrtom mieste skončilo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré by volilo 6,7 percenta opýtaných.
V parlamente by bola aj Republika
Strana Sloboda a Solidarita by získala podporu 6,4 percenta hlasov voličov a hnutie Slovensko 5,8 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Republika, ktoré by volilo 5,2 percenta respondentov prieskumu.
Smer a Progresívne Slovensko porástli, Hlas je v prieskume tretí a matovičovci by z parlamentu vypadli
Naopak, Slovenská národná strana (SNS) by získala 4,2 percenta a do parlamentu by sa tak nedostala. Vyše troch percent by v parlamentných voľnách získala Maďarská aliancia a hnutie Sme rodina. Agentúra vykonávala prieskum od 16. do 21. februára na vzorke 1 028 respondentov.
PS zvýšilo volebný potenciál
Ako píše Denník N, v porovnaní s výsledkami parlamentných volieb na konci septembra by nedošlo k zásadnejším zmenám a vo vedení je stále Smer. PS však postupne rastie a malo by o tri percentuálne body viacej než v septembrových voľbách. Hnutie zvýšilo aj svoj volebný potenciál.
Pellegrini by vyhral prvé kolo prezidentských volieb a Harabin by s veľkým odstupom skončil ako tretí
„Darí sa aj Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý v porovnaní s voľbami získal v prieskume o dva percentuálne body viac a spomedzi strán má aj najväčší volebný potenciál. Vďačí za to tomu, že Hlas je prirodzenou druhou voľbou pre podstatnú časť priaznivcov Smeru,“ informoval Denník N.
Padlo hnutie Matoviča
V prieskumoch však klesla SNS Andreja Danka, ktorú by podľa agentúry Ipsos nahradilo hnutie Republika. O tri percentuálne body spadlo hnutie Slovensko Igora Matoviča, čo môže súvisieť s rýchlym premenovaním strany, čo mohlo voličov zmiasť.
Dôvodom môže byť aj vynechanie hnutia pri organizácii protestov proti novele Trestného zákona, Matovičova kandidatúra za prezidenta či odchod niekoľkých členov hnutia.