Za muža hlbokej modlitby, neustále zameraného na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti i muža rozlišovania označil pápeža Františka provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku Jozef Šofranko. Do tohto rehoľného rádu patril aj Jorge Mario Bergoglio, ktorý bol vôbec prvým jezuitom zvoleným za pápeža. Páter Šofranko si v rozhovore pre agentúru SITA zaspomínal aj na svoje stretnutia s týmto Svätým Otcom.
ONLINE - Zomrel pápež František, je známa príčina smrti a pohreb bude do 9 dní (minúta po minúte)
Kde vás správa o smrti pápeža Františka zastihla? Očakávali ste jeho úmrtie po tom všetkom, čím si prešiel za posledné týždne?
Správa o smrti pápeža Františka ma zastihla krátko po odslúžení svätej omše na provincialáte sestier Congregatio Iesu v Bratislave. Aj keď som od jeho februárovej hospitalizácie čakal, že sa blíži jeho odchod k Stvoriteľovi, predsa len sa ma táto informácia dotkla. Zomrel pápež a náš spolubrat jezuita.
Pope Francis died on Easter Monday, April 21, 2025, at the age of 88 at his residence in the Vatican’s Casa Santa Marta. pic.twitter.com/jUIkbplVi2
— Vatican News (@VaticanNews) April 21, 2025
Študovali ste v Ríme, pôsobili ste ako šéf slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu práve v čase, keď bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Ako si na toto obdobie spomínate?
Obdobie jeho voľby za pápeža bude pre mňa nepochybne jedným z najvýraznejších momentov v živote. Mal som tú česť byť svedkom historických udalostí, ako bolo nepredstaviteľné zrieknutie sa úradu Benedikta XVI. a očakávanie konkláve.
Veľmi jasne si pamätám deň, keď bol zvolený pápež František. Kvôli uzávierke vysielania sme museli v redakcii pripraviť dve verzie programu – jednu bez zvoleného pápeža a druhú so zvoleným pápežom. Prekvapilo nás, keď v ten večer začal stúpať biely dym zo Sixtínskej kaplnky. Bol som jediný, kto bežal opačným smerom ako davy ľudí smerujúce k námestiu sv. Petra – od Námestia sv. Petra smerom k Anjelskému hradu.
Keď sa ohlásilo meno Jorge Mario Bergoglio, všetci sme boli ohromení. Ani vedenie Vatikánskeho rozhlasu, ani Tlačové stredisko Svätej Stolice neboli pripravené na túto voľbu, a už vôbec nie na jezuitu. Pripravené boli životopisy iných „papabili“, ale on medzi nimi nefiguroval. Pre novinárov, ktorí sme vtedy pracovali, to bol naozaj výnimočný čas – boli sme doslova „ryby vo vode“.
Mali ste možnosť sa s ním stretnúť aj osobne?
Áno, s pápežom Františkom som mal tú česť stretnúť sa dvakrát. Prvýkrát vo Vatikáne, keď nás celú redakciu pozval na rannú svätú omšu do Domu sv. Marty. Druhýkrát to bolo tu v Bratislave počas jeho pastoračnej návštevy Slovenska, kde sme ako jezuiti mali možnosť stráviť s ním čas počas súkromného rozhovoru. Tento rozhovor trval približne jeden a pol hodinu a bol veľmi otvorený a bratský.
Obe stretnutia si uchovám vo svojom srdci. To prvé bolo emotívne, ako pre každého, kto mal tú česť byť v jeho prítomnosti. Druhé stretnutie však malo oveľa intenzívnejší charakter, pretože sme mali čas hovoriť o dôverných záležitostiach a pre mňa osobne to bolo nezabudnuteľné, najmä keď pápež František oslovil jezuitov s konkrétnymi poslaním na Slovensku.
Ako ste vnímali jeho osobnosť, jeho posolstvá a učenie a čo si možno navždy odnesiete z jeho pôsobenia na pápežskom stolci?
Pápeža Františka som vnímal ako muža hlbokej modlitby, ktorý sa dokáže skutočne zameriavať na to, čo hovorí Evanjelium. Ukázal Cirkvi, že nemôžeme zotrvávať v „komfortnej zóne“ – teda v starých a zaužívaných praktikách, ktoré už dávno stratili svoju hĺbku a zmysel.
Pápež František sa neustále zameriaval na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti – chudobných, trpiacich, ale aj na hodnoty ako spravodlivosť, milosrdenstvo, dialóg a otvorenosť. Nebol zástancom klerikalizmu ani rigidných predpisov, ktoré by brzdili skutočné prehlbovanie viery. Odnesiem si od neho najmä to, že nás pozýval vystúpiť zo zabehnutých koľají a neustále sa pýtať, čo je v živote a v mojom poslaní naozaj dôležité, k čomu nás Boh povoláva.
Bol mužom rozlišovania – rozlišovania v tom, čo je správne a čo je ešte lepšie. A to, čo je naozaj dôležité, je načúvať Božiemu hlasu, ktorý nás vedie k poznaniu jeho vôle a konania podľa nej. Tieto myšlienky, ktoré čerpal predovšetkým z Duchovných cvičení sv. Ignáca, sú pre nás jezuitov zásadné a preto pápež František tak kládol dôraz na synodalitu a ľudské spoločenstvo.
Vnímali ste nejakým osobitným spôsobom aj to, že pápež František vzišiel spomedzi vás, jezuitov, a bol vôbec prvým pápežom – jezuitom?
Určite to bolo pre nás jezuitov niečo výnimočné a nezvyčajné. Je tiež pravda, že jeho zvolenie za pápeža pre nás znamenalo určitý symbolický moment, ktorý nás povzbudil v našom povolaní a poslaní. Pápež František svojím prístupom a spôsobom vedenia Cirkvi skutočne zviditeľnil hodnoty, ktoré sú nám blízke, ale zároveň zostal verný svojej jedinečnej osobnosti. Jeho pápežstvo v nás nezanechalo pocit pýchy, ale skôr nádej a inšpiráciu, že aj my ako jezuiti môžeme a máme prispieť k rozvoju Cirkvi a jej misii v tomto svete. Nech mu Vzkriesený Pán dá večné odpočinutie v Jeho kráľovstve.
