BRATISLAVA 25. februára (WebNoviny.sk) – Pozornosť celého sveta sa pravidelne od začiatku januára upiera k blížiacemu sa ceremoniálu udeľovania výročných filmových cien americkej Akadémie filmových umení a vied. Aj po viac ako 80 rokoch je odovzdávanie Oscarov tou najznámejšou aktivitou akadémie.
Oscary udeľujú od roku 1929, keď ocenili najlepšie výkony sezóny 1927/28. Akadémiu filmových umení a vied v roku 1927 založili na propagáciu filmov. Keď začala svoje pôsobenie, mala iba 36 členov a jej prvým predsedom bol herec Douglas Fairbanks. Súčasnou prezidentkou je Cheryl Boone Isaacs. V roku 1929 bola Janet Gaynor jedinou ženou medzi pätnástimi ocenenými. O rok neskôr udelili len sedem cien – dve za herecké výkony a po jednej za najlepšiu snímku, réžiu, scenár, kameru a výpravu. Odvtedy sa ceny počtom oceňovaných pomaly rozrastali. Už od počiatkov ale akademici pociťovali potrebu špeciálnych cien, ktoré by občas doplnili základné kategórie.
V prvom ročníku putovala špeciálna cena do štúdia Warner Bros. za priekopnícky hovorený film Jazzový spevák (1927). Druhú dostal Charlie Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus (1928). V roku 1934 pribudli tri nové kategórie: strih, hudba a najlepšia pieseň. Práve v tom roku Akadémia podpísala zmluvu so spoločnosťou Price Waterhouse (v súčasnosti PricewaterhouseCoopers), ktorá je odvtedy zodpovedná za spočítanie hlasov a zabezpečenie utajenia víťazov.
Streep má rekord, toto sú zaujímavosti oscarových nominácií
Oznámili prvé mená hviezd, ktoré sa predstavia na Oscaroch
Poznáme hudobné hviezdy oscarového galavečera
Okrem základných kategórií udeľujú aj špeciálne Oscary
V roku 1936 po prvý raz rozdali Oscary za herecké výkony vo vedľajších úlohách. Nasledujúci rok po prvý raz udelili Irving G. Thalberg Memorial Award – získal ju Darryl F. Zanuck. Kategória špeciálnych efektov pribudla v roku 1939. V roku 1941 sa na hlasovacích lístkoch objavila kategória dokumentárny film. Cudzojazyčné filmy dostali po prvý raz možnosť zapojiť sa v roku 1947. Špeciálnu cenu získal vtedy taliansky film Sciuscia (1946). Do založenia samostatnej kategórie cudzojazyčných filmov v roku 1956 rozdala Akadémia ešte sedem špeciálnych cien. V roku 1948 pribudla kategória kostýmy. Humanitárna cena Jeana Hersholta vznikla v roku 1956 a získal ju Y. Frank Freeman.
Rok 1963 znamenal rozdelenie špeciálnych efektov na dve kategórie: zvukové efekty a vizuálne efekty. Masky pribudli v roku 1981 spolu s cenou Gordona E. Sawyera za technologický prínos. V roku 2001 v samostatnej kategórii po prvý raz ocenili aj animovaný film. V súčasnosti každoročne rozdávajú ceny v 24 až 25 kategóriách. Vo väčšine z nich sa o cenu uchádza maximálne päť nominovaných, v niektorých však majú šancu len traja, zatiaľ čo v 82. ročníku sa po prvý raz od roku 1944 o Oscara pre Najlepší film uchádzalo desať nominovaných. V tom aktuálnom ich je deväť.
Okrem základných kategórií udeľujú aj špeciálne Oscary, ako napríklad Irving G. Thalberg Memorial Award, čo je bronzová busta legendárneho producenta. Dostáva ju producent, ktorý svetu pravidelne ponúka kvalitné snímky. Táto cena je považovaná za najvyššie uznanie, aké môže filmový producent získať. Humanitárnu cenu Jeana Hersholta udeľujú osobnosti z filmového priemyslu, ktorá svojimi humanitárnymi činmi prispieva k jeho rozvoju. Cena Gordona E. Sawyera je určená pre človeka, ktorý pomáha rozvoju filmového priemyslu svojimi technologickými znalosťami. Obe majú podobu Oscara.
Od roku 1969 začali ceremoniál vysielať do celého sveta
V prvom ročníku odovzdávali ceny Akadémie 16. mája 1929 na slávnostnej večeri v Blossom Room hollywoodskeho hotela Roosevelt. Prítomných bolo približne 270 hostí a vstupenka stála päť dolárov. V súčasnosti sa už žiadne vstupenky nepredávajú a účasť na najprestížnejšom filmovom večere roka je možná len na základe pozvania. Prvé odovzdávanie Oscarov trvalo iba 15 minút a rozdali počas neho 15 sošiek. Už v nasledujúcom roku ale Akadémia povolila vysielanie hodinového priameho prenosu z udalosti v rozhlase. Televízia sa pripojila v roku 1953. Možnosť sledovať slávnostný večer tak dostali milióny filmových fanúšikov v USA a Kanade. Vo farbe si hviezdy filmového priemyslu mohli diváci a diváčky vychutnať od roku 1966. Od roku 1969 začali ceremoniál vysielať do celého sveta a v polovici 90. rokov 20. storočia si ho už mohli v pohodlí domovov vychutnávať diváci vo viac ako stovke krajín na celom svete. V súčasnosti môže odovzdávanie prestížnych filmových cien naživo sledovať niekoľko stoviek miliónov ľudí vo viac ako 225 krajinách sveta.
Prvých pätnásť ročníkov sa konalo v Blossom Room a v hoteloch Ambassador a Biltmore. Po roku 1942, keď záujem o účasť na slávnostnom večere stúpol, sa ceny presunuli do väčších priestorov. Šestnásty ročník sa konal v Grauman’s Chinese Theater a rozhlasový prenos vysielali aj pre amerických vojakov v zámorí. Po troch rokoch sa ceremoniál presťahoval do Los Angeles Shrine Auditorium. V marci 1949 sa 21. ročník konal v priestoroch Akadémie. Nasledujúcich jedenásť rokov strávil Oscar v hollywoodskom RKO Pantages Theater. Práve odtiaľ vysielala spoločnosť NBC 19. marca 1953 prvý televízny prenos. V roku 1961 sa ceny presunuli do Santa Monica Civic Auditorium a na celých desať rokov sa ich vysielania ujalo ABC. V rokoch 1971 až 1975 šou vysielala NBC a v roku 1976 ju získala naspäť ABC, ktorá vlastní práva až do roku 2020. Štyridsiaty prvý ročník odovzdávania Cien Akadémie sa 14. apríla 1969 konal v Dorothy Chandler Pavilion losangeleského hudobného centra, kde ceny zotrvali až do roku 1987, keď sa na 60. a 61. ročník vrátili do Shrine Auditorium. Následne sa ceny presúvali medzi Shrine a hudobným centrom. Výhodou Shrine Auditorium je kapacita šesťtisíc sedadiel, pričom hudobné centrum ich má len 2 500. V roku 2001 sa 74. ročník odovzdávania cien konal v hollywoodskom Kodak Theatre s kapacitou 3 300 sedadiel. Tam má dosiaľ svoj domov, i keď jeho názov sa po krachu spoločnosti Eastman Kodak zmenil na Dolby Theatre.
Zlatá soška, ktorú svet pozná pod menom Oscar, je jedinou skutočnou hollywoodskou stálicou. Hovorí sa jej aj Cena Akadémie, Zlatá soška, Zlatá cena alebo Cena za zásluhy. Cena Akadémie za zásluhy vznikla v roku 1928. Za jej dnešnú podobu je zodpovedný umelecký riaditeľ štúdia Metro Goldwyn Mayer Cedric Gibbons. Práve on je autorom dnes už svetoznámej zlatej sošky rytiera stojaceho na filmovom kotúči, ktorý v rukách pevne zviera meč. Prvé sošky boli vyrobené z bronzu pokrytého 24-karátovým zlatom a mali mramorový podstavec. Neskôr bronz vystriedala zliatina kovov – britanium. Pre nedostatok kovu cez druhú svetovú vojnu boli sošky z plastu. V roku 1945 nahradil mramorový podstavec kov. Každá soška váži takmer 3,9 kilogramu a meria 34,3 centimetra. Vyrobené sú z pozlátenej zliatiny kovov. Počítať ich začali v roku 1949, pričom začali číslom 501. Odvtedy má každý Oscar svoje sériové číslo. Vrátane 88. ročníka a štyroch Governors Awards odovzdaných 12. novembra 2016 už rozdali 3 048 sošiek. Každoročne vznikne asi 50 sošiek. Tie, ktoré nespĺňajú prísne štandardy kvality, okamžite rozrežú a roztavia. Akadémia nikdy nevie, koľko sošiek budú v slávnostný večer potrebovať. Počet kategórií je síce známy vopred, ale až do otvorenia obálok nie je jasné, koľko sošiek bude skutočne treba.
Oscar príležitostne menil svoju podobu
Odpoveď na otázku, prečo cenu Akadémie pokrstili Oscar, patrí medzi najväčšie záhady Hollywoodu. Najznámejšia legenda hovorí, že sa soška podobala na strýka vtedajšej knihovníčky Akadémie Margaret Herrick, tak ju pomenovali podľa neho. Podľa iných sošku pomenovala Bette Davis po svojom manželovi. Meno Oscar sa po prvý raz objavilo v článku hollywoodskeho novinára Sidneyho Skolskyho z roku 1934. Písal v ňom o Katharine Hepburn, ktorá získala v tom čase cenu pre najlepšiu herečku. Samotná Akadémia začala túto prezývku používať až v roku 1939.
Oscar príležitostne menil svoju podobu – bruchovravec Edgar Bergen dostal v roku 1937 špeciálnu cenu za mimoriadne komediálne dielo – prevzal si drevenú sošku s pohyblivými ústami. Walt Disney dostal v roku 1938 jednu veľkú sošku a sedem malých kópií, ktoré mali pripomínať jeho výnimočné animátorské dielo Snehulienka a sedem trpaslíkov.
V minulosti boli mená víťazov známe už pred odovzdávaním. V roku 1940 si už mohli dokonca prichádzajúci hostia o 20:45 prečítať mená víťazov v Los Angeles Times. Po tejto udalosti zaviedli systém so zapečatenými obálkami, ktorý sa používa dodnes.
Ceremóniu odložili počas jej existencie iba tri razy. O celý týždeň sa posunula pre záplavy v roku 1938. Po zavraždení bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga v roku 1968 sa odovzdávanie presunulo o dva dni – na 10. apríla. O 24 hodín sa odovzdávanie cien Akadémie oneskorilo po neúspešnom atentáte na prezidenta USA Ronalda Reagana v roku 1981. V roku 2003 len štyri dni pred udeľovaním Oscarov sa začala invázia do Iraku. Ceny síce udeľovali podľa plánu, no organizátori výrazne ubrali z jeho pompy – červený koberec skrátili na niekoľko metrov, pozvanie väčšiny zahraničných novinárov zrušili a chýbali aj fanúšikovia. V 80. ročníku ceremoniál ohrozil štrajk scenáristov, ktorý sa skončil len 12. februára 2008. I keď vtedajší prezident Akadémie Sid Ganis niekoľkokrát zdôraznil, že ceny 24. februára odovzdajú s pomocou scenáristov či bez nej, hrozilo, že Oscary stratia svoj lesk a to najmä ak budú ceremoniál zo solidarity so scenáristami bojkotovať herecké hviezdy.
Informácie pochádzajú z webstránok www.oscars.org a www.oscar.com.