BRATISLAVA 10. mája (WebNoviny.sk) – Prvý návrh viacročného finančného rámca, resp. rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027, ktorý predstavila Európska komisia (EK) 2. mája, považuje podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši za jasný a pozitívny signál.
Jednou z priorít aj po vystúpení Veľkej Británie z EÚ totiž zostáva kohézna politika zameraná na podporu znižovania rozdielov medzi regiónmi. Vicepremiér vo štvrtok rokoval o tejto téme s podpredsedom EK Marošom Šefčovičom a očakáva, že pri vyjednávaní bude Slovensko úspešné a v novom programovom období získa čo najviac finančných prostriedkov. Zatiaľ ale neuviedol žiadnu predbežnú sumu.
Aktivita v centrálnych koordinovaných programoch
Prípadný pokles príjmov zo zdrojov EÚ pre Slovensko by podľa Rašiho mohol byť kompenzovaný aktivitou v centrálnych koordinovaných programoch, ktoré riadi priamo Európska komisia. „Práve táto časť finančnej podpory sa má v budúcnosti navyšovať,“ povedal Raši na spoločnej tlačovej besede so Šefčovičom.
Opozičný poslanec Beblavý chce pre firmy nulovú daň na reinvestovaný zisk
„Pozícia SR bola, aby kohézna politika a čerpanie eurofondov bolo prítomné aj v novom programovom období, aby bola zachovaná čo najväčšia miera flexibility v prospech podpory špecifických potrieb v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ uviedol vicepremiér. Podpora by zároveň mala byť koncentrovaná do menšieho množstva priorít ako doteraz, s možnosťou presunu prostriedkov podľa národných potrieb.
„Dôležitou pozíciou bol integrovaný regionálny prístup, aby sa vytvárali priority a programy podľa potrieb regiónov, kde sa podpora z kohéznej politiky má sústrediť,“ uviedol vicepremiér. Spomenul zároveň aj podporu orientácie na výsledky a nižšiu byrokraciu, zjednodušenie procesov od začiatku až po záverečné vyúčtovanie prijímania peňazí EÚ.
Dôležitý bol výsledok
„V minulosti sa stávalo, že pri čerpaní finančných prostriedkov dochádzalo ku korekciám, teda k nutnosti vrátiť časť peňazí kvôli tomu, že sa urobila formálna chyba. Chceli by sme, aby bol dôležitý výsledok, ktorý sa dosiahne, a nebola absolútna sústredenosť na byrokratický proces,“ uviedol Raši.
Richter a Faič vypadli z najvyššieho straníckeho vedenia Smeru-SD
Základným kritériom alokácie pre SR by podľa vicepremiéra mal byť naďalej podiel HDP na obyvateľa, so zohľadnením, napríklad, nezamestnanosti mladých, migrácie či bezpečnosti. SR tiež žiada, aby miera spolufinancovania prijímateľmi podpory aj napriek vplyvom brexitu bola čo najnižšia, podiel samospráv je teraz 5 %.
„Chceli by sme zachovanie pravidla n+3, aby aj po ukončení finančného rámca bol ešte časový priestor troch rokov na dočerpanie finančných prostriedkov na projekty, ktoré sa už realizujú,“ dodal Raši. Nárast podielu HDP na občana SR z 55 % priemeru EÚ v roku 2003 na súčasných 77 % môže byť podľa vicepremiéra rizikom ako určitá daň za úspech.
