Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval Západ na „tvrdé“ kroky voči Moskve vrátane nových sankcií, ak mierové rokovania v Istanbule neprinesú prelom. A ani nepriniesli, aspoň podľa prvotných správ po skončení rokovaní.
„Mali sme skutočnú šancu urobiť dôležité kroky k ukončeniu tejto vojny, keby sa Putin nebál prísť do Turecka,“ povedal Zelenskyj európskym lídrom na samite Európskeho politického spoločenstva v albánskej Tirane.
Len pretvárka v podaní Rusov?
„Ak sa ukáže, že ruská delegácia je naozaj len divadelná a dnes neprinesie žiadne výsledky, musí nasledovať silná reakcia, vrátane sankcií voči ruskému energetickému sektoru a bankám,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
Európska únia zvažuje zavedenie extrémnych ciel alebo dokonca úplný zákaz obchodu s Ruskom
Európska únia v stredu schválila 17. balík sankcií voči Rusku, no predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok na platforme X uviedla, že blok pracuje na 18. kole sankcií voči Moskve.
Energetický a finančný sektor
Podľa nej bude nový balík obsahovať predovšetkým sankcie voči plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2. „Plánuje sa tiež rozšírenie zoznamu plavidiel takzvanej ruskej tieňovej flotily, zníženie stropu ceny ropy a zavedenie nových obmedzení pre ruský finančný sektor,“ dodala Von der Leyenová.
EÚ nečaká na stretnutie v Istanbule, schválila 17. balík sankcií voči Rusku
Ruská a ukrajinská delegácia sa v piatok v Istanbule po viac ako troch rokoch stretli na prvých priamych rokovaniach o ukončení vojny. Očakávania neboli vysoké a rokovania trvali len 90 minút, pričom zásadný posun nenastal.
Ukrajina žiada prímerie, Rusko neprijateľné ústupky
Ukrajina žiada v najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny „bezpodmienečné prímerie“. Rusko naopak trvá na riešení „hlavných príčin“ konfliktu a oživení neúspešných rokovaní z roku 2022, v ktorých požadovalo rozsiahle územné a politické ústupky od Kyjeva.
Rokovania sa konali v istanbulskom paláci Dolmabahce pod vedením tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana. Počas rokovaní ukrajinský diplomatický zdroj uviedol, že Rusko predkladá „neprijateľné“ územné požiadavky, ktoré by mohli viesť k zlyhaniu rokovaní. Ďalšie kolo rokovaní v piatok už nie je plánované.
Prázdne ruské hlavy
Zelenskyj na samite v Tirane vyzval na „tvrdú reakciu“ sveta, vrátane nových sankcií, ak rokovania neprinesú výsledok. Obvinil Moskvu, že na rokovania poslala „prázdne hlavy“ a ruského prezidenta Vladimira Putina označil za „vystrašeného“ z osobného stretnutia.
Putin, ktorý sám navrhol priame rokovania, do Turecka neposlal seba, ale delegáciu na nižšej úrovni vedenú bývalým ministrom kultúry Vladimirom Medinským. Kremeľ aj Washington zdôraznili potrebu stretnutia Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Kontakty medzi prezidentmi Putinom a Trumpom sú mimoriadne dôležité v kontexte urovnania konfliktu na Ukrajine,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Čo žiada Putin za mier? Územie, územie, územie
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a ďalší západní predstavitelia sa v Istanbule stretli s ukrajinskou delegáciou. Rubio vyzval na „pokojné“ ukončenie vojny a zdôraznil, že „zabíjanie sa musí skončiť“. Ukrajinský zdroj potvrdil, že Rusko žiada stiahnutie ukrajinských síl z veľkej časti územia pod kontrolou Kyjeva ako podmienku prímeria, čo Kyjev označil za neakceptovateľné.
Kritizovali Putina za neúčasť
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a generálny tajomník NATO Mark Rutte kritizovali Putina za neúčasť na rokovaniach. Ruský vyjednávač Medinskij označil piatkové rokovania za „pokračovanie“ neúspešných rozhovorov z roku 2022 a tvrdil, že delegácia má mandát od Putina „hľadať možné riešenia“.
Rusko však opakovane odmieta diskutovať o vzdaní sa okupovaných území. Ukrajinskú delegáciu vedie minister obrany Rustem Umerov, pôvodom z Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. V čase rokovaní Rusko pokračovalo v útokoch na Ukrajinu, pričom podľa Kyjeva zahynuli najmenej dvaja ľudia.
Žiadny výsledok, Rusi sú spokojní
„Celkovo sme s výsledkami spokojní a sme pripravení pokračovať v kontaktoch,“ povedal reportérom štátnej televízie poradca Kremľa Vladimir Medinskij a dodal, že akonáhle si obe strany vymenia názory na možné prímerie, rokovania by mohli pokračovať.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že je „neakceptovateľné“, aby Rusko opäť ignorovalo výzvu Európy a USA na prímerie na Ukrajine. Je „neprijateľné, aby Rusko a prezident (Vladimir) Putin už druhýkrát nereagovali na požiadavky Američanov, ktoré podporuje Ukrajina a Európania,“ povedal Macron spolu s britskými, nemeckými a poľskými lídrami v Tirane po telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Dohoda o výmene zajatcov
Rusko a Ukrajina sa tiež dohodli na výmene tisíc zajatcov na každej strane. „V najbližších dňoch dôjde k rozsiahlej výmene zajatcov, tisíc za tisíc,“ uviedol ruský vyjednávač Medinskij. „Ukrajinská strana požiadala o priame rokovania medzi hlavami štátov. Zaznamenali sme túto žiadosť… Dohodli sme sa, že každá strana predloží svoju víziu možného budúceho prímeria,“ dodal.
Ukrajinský hlavný vyjednávač Umerov v samostatnom vyhlásení potvrdil dohodu o výmene zajatcov a uviedol, že sa diskutovalo aj o prímerí a možnom stretnutí prezidentov Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina. „Myslím si, že ďalším krokom by malo byť zorganizovanie stretnutia na úrovni lídrov,“ povedal Umerov.
