BRATISLAVA 27. marca (WEBNOVINY) – Americký režisér, scenárista, producent a herec Quentin Tarantino patrí medzi najpozoruhodnejších filmárov súčasnosti. Jeho filmy sú charakteristické nelineárnym rozprávaním, satirou a estetizáciou násilia. Tarantinove scenáre sa vyznačujú častými popkultúrnymi odkazmi a dômyselnými dialógmi. Obecenstvo pritom dokáže rozosmiať aj vecami, ktoré v skutočnosti smiešne nie sú, pričom trvá na tom, že jeho filmy sú drámy a nie komédie.
Kritici mu vyčítajú najmä názorné zobrazovanie násilia a krvi, pričom dávajú do súvislosti filmové a skutočné násilie. Sám Tarantino však trvá na tom, že filmové násilie neinšpiruje ľudí k zabíjaniu v skutočnom živote. V reakcii na otázky súvisiace s masakrom na základnej škole Sandy Hook, kde útočník zastrelil 20 detí a šesť dospelých vo veku 6 a 7 rokov a šesť dospelých, sa vyjadril, že skutočným problémom nie sú filmy, ale kontrola zbraní a psychiatrická starostlivosť. Zdôraznil tiež, že spomínať v tejto súvislosti filmy je prejavom neúcty voči obetiam.
Filmy miluje od detstva
Quentin Jerome Tarantino sa narodil 27. marca 1963 v Knoxville, v americkom štáte Tennessee. Je synom zdravotnej sestry Connie a herca Tonyho, ktorý však rodinu opustil skôr, ako malý Quentin prišiel na svet.
Keď mal dva roky, presťahovali sa do South Los Angeles, kde vyrástol. Matka ho často brávala do kina a Quentin sa do filmov zamiloval.
Mladý Tarantino nenávidel školu a svoj čas miesto štúdia radšej venoval pozeraniu filmov a čítaniu komiksov. Jediný predmet, ktorý ho vraj v škole zaujímal, bol dejepis. „Dejepis bol super a bol som v ňom dobrý, pretože bol trochu ako filmy,“ prezradil režisér neskôr v rozhovore pre Entertainment Weekly.
V pätnástich alebo šestnástich odišiel zo školy, aby sa mohol naplno venovať štúdiu herectva v divadelnej spoločnosti Jamesa Besta v Toluca Lake. Tamojšia herecká škola ho však začala nudiť a tak z nej po dvoch rokoch odišiel. Istý čas pracoval aj ako uvádzač v pornokine. Napokon sa dostal k práci vo videopožičovni Video Archives na Manhattan Beach.
Tam sa spoznal s ďalším milovníkom filmov Rogerom Avarym, s ktorým trávil dni pozeraním filmov a tiež ich rozoberaním. Spolu dokonca rozpracovali aj niekoľko nápadov na scenáre. V tejto súvislosti neskôr poznamenal: „Keď sa ma ľudia pýtajú, či som chodil do filmovej školy, odpovedám: ‚Nie, chodil som na filmy.'“
Prvé scenáre a osudové stretnutie
V roku 1986 začal pracovať na svojom prvom filme s názvom My Best Friend’s Birthday, ktorý napísal s kamarátom z hodín herectva Craigom Hamannom, no nedokončil ho. Jeho scenár sa však stal základom pre ďalší, ktorý napísal o rok neskôr.
V roku 1990 ho za 50-tisíc dolárov predal a vznikol z neho film Pravdivá romanca (1993) v réžii Tonyho Scotta. V roku 1988 mal už hotový ďalší scenár – Takí normálni zabijaci.
Z peňazí za Pravdivú romancu sa rozhodol sám natočiť svoj tretí scenár s názvom Reservoir Dogs. Film, ktorý dostal v slovenčine názov Gauneri, mal byť čiernobiely a točiť sa mal na 16-milimetrový film s jeho priateľmi v hlavných úlohách. Tarantino vraj tento scenár napísal za tri a pol týždňa.
Približne v tomto období odišiel z videopožičovne a začal pracovať pre malú hollywoodsku produkčnú spoločnosť CineTel a spoznal Lawrencea Bendera, čo mu prinieslo šťastie. Bender totiž chodil na herectvo s Petrom Floodom, ktorého bývalou manželkou bola učiteľka herectva Lily Parker, ktorá z Actors Studia poznala Harveyho Keitela.
Tomu sa dostal do rúk Tarantinov scenár a bol z neho taký nadšený, že sa mu rozhodol pomôcť s financovaním snímky, zahrať si v nej a pomôcť mu obsadiť aj ďalšie roly. „Už celé roky som nevidel takéto postavy,“ vyjadril sa na adresu Tarantinovho scenára.
V tom čase sa do projektu zapojili aj producenti Monte Hellman a Richard Gladstein. Gauneri mali svetovú premiéru v januári 1992 na filmovom festivale Sundance. Okrem Keitela si vo filme zahrali aj Michael Madsen, Tim Roth, Chris Penn, Steve Buscemi a tiež sám Tarantino. Snímka si vyslúžila prevažne pozitívne kritiky a stala sa kultovým hitom. Magazín Empire ju dokonca vyhlásil za najlepší nezávislý film v dejinách.
Z ikony nezávislého filmu sa stáva hollywoodska superhviezda
Popri cestovaní a propagácii tohto krimi trileru písal Tarantino ďalší scenár – Pulp Fiction. Ešte predtým, ako sa ale v októbri 1994 snímka dostala do kín, mal premiéru film Takí normálni zabijaci, ktorý natočil režisér Oliver Stone podľa upraveného Tarantinovho scenára. Tarantino so zmenami nesúhlasil, od filmu sa dištancoval a je preto uvedený len ako autor námetu.
Uma Thurman a John Travolta vo dvoch nezabudnuteľných scénach Pulp Fiction
Jeho Pulp Fiction však „zabijakov“ už čoskoro zatienila – čo sa týka kritík i tržieb. Snímka, ktorá sa do slovenských kín dostala s podtitulom Historky z podsvetia, získala v roku 1994 Zlatú palmu na festivale v Cannes.
Vyslúžila si chvály kritiky na celom svete, zaradila sa medzi najlepšie hodnotené snímky roka 1994 a získala tiež sedem nominácií na Oscara, z ktorých jednu – za pôvodný scenár, sa podarilo Tarantinovi s Rogerom Avarym premeniť na víťazstvo. Jej celosvetové tržby navyše prekročili 100 miliónov dolárov, čo sa jej podarilo ako prvému nezávislému filmu v dejinách. Rozpočet bol pritom len osem miliónov.
Pulp Fiction priniesla nepredvídateľnú vzrušujúcu jazdu plnú násilia a popkultúrnych odkazov. Tarantino pritom dokázal prepojiť tri rôzne príbehy, z ktorých sa film skladal, a vytvoriť skutočne fasinujúcu snímku.
„Jeho myseľ pracuje ako tasmánsky diabol na Šinkansene. Je taký rýchly, že s ním len veľmi málo ľudí dokáže udržať krok,“ vyjadril sa na adresu filmára Eric Stoltz, ktorý v snímke stvárnil drogového dílera.
Úspech Pulp Fiction z neho urobil jednu z najvýznamnejších osobností Hollywoodu – prostredníctvom spoločnosti Rolling Thunder Pictures pôsobiacej pod Miramaxom produkoval a podieľal sa na distribúcii filmov, ako jeden z režisérov a scenáristov spolupracoval na poviedkovom filme Štyri izby (1995), režíroval jednu epizódu obľúbeného seriálu Pohotovosť (1994 – 2009) a objavil sa vo viacerých filmoch a televíznych seriáloch.
Zahral si napríklad v nízkonákladovej romantickej dramédii Vyspi sa so mnou (1994), Desperadovi (1995) Roberta Rodrigueza alebo krimi komédii Johnny zapína rádio (1995).
Nominácia na Zlatú malinu, Jackie Brownová a prestávka
Nasledovala ďalšia spolupráca s Robertom Rodriguezom, ktorý sa tiež podieľal na Štyroch izbách. V roku 1996 nakrútili podľa Tarantinovho starého scenára film Od súmraku do úsvitu, pričom Rodriguez sa postaral o réžiu, a Tarantino bol tiež spoluproducentom a po boku Georgea Clooneyho stvárnil Ritchieho Gecka.
Hororová krimi komédia, v ktorej musia dvaja zločinci na úteku čeliť bande upírov, si vyslúžila zmiešané reakcie kritiky, no napriek tomu inšpirovala vznik dvoch pokračovaní Od súmraku do úsvitu 2: Krvavé peniaze (1999) a Od súmraku do úsvitu 3: Dcéra obesenca (2000), na ktorých už Tarantino a Rodriguez pracovali len ako výkonní producenti.
Tarantino si okrem toho v roku 1996 vďaka prvému Od súmraku do úsvitu vyslúžil nomináciu na Zlatú malinu pre najhoršieho herca vo vedľajšej úlohe.
V roku 1997 sa rozhodol nakrútiť adaptáciu románu Rum Punch Elmora Leonarda, ktorého je priateľom a fanúšikom. Vznikla tak snímka Jackie Brownová, krimi triler s Pam Grier a Samuelom L. Jacksonom, pocta blaxploitačným filmom zo sedemdesiatych rokov 20. storočia.
Snímka si vyslúžila pozitívne kritiky, pričom mnohí ju označovali za jeden z najvyzretejších Tarantinových filmov a sám Leonard skonštatoval, že Jackie Brownová je najlepšou z 26 rôznych adaptácií jeho románov a poviedok.
Po Jackie Brownovej sa Tarantino rozhodol dať si prestávku od filmovania. V roku 1998 účinkoval na Broadwayi po boku Marisy Tomei v novom spracovaní hry Počkaj, kým sa zotmie. Bol to pomerne odvážny krok, keďže dovtedy nemal skúsenosti s hraním v profesionálnom divadle. Jeho výkon v úlohe násilníka, ktorý terorizuje nevidiacu ženu (Tomei) však kritikov ani trochu nenadchol.
Začiatkom nového milénia sa Tarantino stále viac-menej držal v ústraní, no v roku 2002 si stihol ako hosť zahrať vo dvoch epizódach seriálu Alias (2001 – 2006), pričom rolu McKenasa Colea si zopakoval aj v jednej časti v roku 2004.
Veľkolepý návrat k filmu
Po niekoľkoročnej pauze sa v roku 2003 vrátil na filmové plátna veľkolepým opusom Kill Bill, ktorý mal byť pôvodne jedným filmom, no ukázalo sa, že má dosť materiálu na dva a tak so šesťmesačným odstupom uviedol snímky s podtitulmi Volume 1 a Volume 2.
Trailer filmu Kill Bill 1
https://www.youtube.com/watch?v=kGqshQWT8vA
Štylizovaný príbeh o pomste spájal filmové tradície čínskych akčných filmov s bojovými umeniami, známych ako wuxia, japonských historických filmov jidaigeki, spaghetti westernov a talianskych hororov. Hlavnou postavou bola Nevesta a príbeh vraj Tarantino vymyslel spolu s jej predstaviteľkou Umou Thurman počas nakrúcania Pulp Fiction.
Tarantino sa tiež postaral o réžiu záverečnej epizódy piatej sezóny populárneho kriminálneho seriálu C.S.I.: Kriminálka Las Vegas (2000), za čo si vyslúžil nomináciu na televíznu cenu Emmy.
Ďalšie spolupráce s Rodriguezom
V roku 2005 sa posadil do režisérskej stoličky, aby nakrútil segment očakávanej komiksovky Sin City – mesto hriechu (2005) Roberta Rodrigueza.
Ponuku prijal nielen preto, aby všestrannému filmárovi „odplatil“ jeho prácu na soundtracku filmu Kill Bill 2, ale tiež aby si vyskúšal prácu s digitálnou filmárskou technikou, ktorej zástancom sa stal Rodriguez.
Ako špeciálny hosťujúci režisér tohto neo-noir filmu sa postaral o scénu, v ktorej sa Clive Owen a Benicio del Toro vezú v aute, známu aj ako A Ride with Jackie Boy.
V roku 2007 opäť spolupracoval s dlhoročným priateľom Robertom Rodriguezom. Tentoraz sa postarali o dvojfilm pod spoločným názvom Grindhouse, ktorý sa skladá zo snímok Auto zabijak v réžii Tarantina a Planéta Teror režírovanej Rodriguezom.
I keď fanúšikovia projekt očakávali s nadšením a časom si získal kultový status, nedosiahol očakávaný finančný úspech.
Bastardi a Django
V roku 2009 sa na plátna kín dostal film Nehanební bastardi, ktorý bol zhmotnením Tarantinových dlhoročných plánov nakrútiť vojnový film. Snímka rozpráva vymyslený príbeh o dvoch pokusoch o atentát na nacistických vodcov.
Film získal osem nominácií na Oscara, z ktorých jednu zlatú sošku získal. V kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe americkí Akademici ocenili Christopha Waltza.
Jeho najnovšia snímka Divoký Django priniesla nový pohľad na obdobie otroctva na juhu dnešných Spojených štátov amerických v druhej polovici 19. storočia. Film patril v roku 2012 medzi najočakávanejšie a zahrali si v ňom hviezdy ako Jamie Foxx, Leonardo DiCaprio, Samuel L. Jackson a Christoph Waltz, ktorý za herecký výkon vo vedľajšej úlohe opäť získal Oscara.
Druhú cenu americkej Akadémie filmových umení a vied pre Djanga získal sám Tarantino v kategórii Najlepší pôvodný scenár.
S Djangom prišla aj opätovná kritika za používanie „slova na n“
V súvislosti s Djangom sa však objavila aj kritika a to najmä v súvislosti s častým používaním hanlivého slova „neger“.
Jedným z Tarantinových najväčších kritikov v tejto otázke je afroamerický filmár Spike Lee, ktorý reagoval už na film Jackie Brownová. „Nie som proti tomu slovu… ja sám ho používam, ale Quentin je doň úplný blázon. O čo mu ide? Chce sa stať čestným černochom?,“ uviedol.
„Ako autor žiadam právo napísať akúkoľvek postavu, akú chcem. Žiadam právo byť nimi, žiadam právo myslieť za nich a žiadam právo povedať o nich pravdu tak, ako ju vidím, jasne? A povedať, že to nemôžem urobiť, pretože som biely, ale bratia Hughesovi môžu, pretože sú čierni, je rasistické. To je podstata rasizmu. A ja to neprijmem … Presne takto rozpráva časť čiernej komunity, ktorá žije v Comptone a v Inglewoode, kde sa Jackie Brownová odohráva. Hovorím pravdu. Keby som bol čierny, nikto by sa tým nezaoberal, a ja to odmietam riešiť len preto, že som biely. Mám právo povedať pravdu. Nemám právo klamať,“ reagoval na kritiku Tarantino.
Používanie tohto slova v Tarantinových scenároch obhajoval aj Samuel L. Jackson, ktorý si zahral v snímkach oboch režisérov. „Nemyslím si, že by toto slovo bolo vo filmovom kontexte hanlivé … Čierni umelci si myslia, že len oni majú právo ho používať. To je ale blbosť. Jackie Brownová je úžasnou poctou blaxploitačným filmom. Je to dobrý film a taký už Spike niekoľko rokov neurobil,“ vyjadril sa vo februári 1998 na filmovom festivale Berlinale, kde Jackie Brownovú premietali.
Na adresu Djanga Spike Lee pre magazín Vibe povedal, že si ho určite nepôjde pozrieť. „Poviem k tomu len toľko, že je to neúctivé k mojim predkom. Tak to vidím ja… Nehovorím v mene nikoho iného,“ skonštatoval a neskôr na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter svoju myšlienku rozviedol ďalej: „Otroctvo v Amerike nebolo žiadnym spaghetti westernom Sergia Leoneho. Bol to holokaust. Moji predkovia boli otroci ukradnutí z Afriky a ja si ich uctím.“
V podobnom duchu sa v Los Angeles Times vyjadrila aj novinárka Erin Aubry Kaplan, podľa ktorej hrôzy týchto udalostí nepotrebujú zveličovanie, pričom Django robí presne to, či už s cieľom odľahčiť túto tému alebo zabaviť. „Biely režisér pohrávajúci sa so slovom na „n“ v pocte blaxploitačným filmom zo sedemdesiatych rokov a la Jackie Brownová je jedna vec, ale ten istý režisér meniaci zverstvá otroctva na pulp fiction je niečo úplne iné,“ napísala.
Trailer filmu Divoký Django
Filmy sú pre neho všetkým
Tarantinove filmy napriek spomínanej kritike pravidelne zaznamenávajú úspechy u kritiky aj po komerčnej stránke. Okrem spomínaných dvoch Oscarov a Zlatej palmy získal filmár aj dva Zlaté glóbusy (1995 – najlepší scenár za Pulp Fiction a 2013 – najlepší scenár za Divokého Djanga) a dve ceny BAFTA (1995 – najlepší pôvodný scenár za Pulp Fiction a 2013 – najlepší pôvodný scenár za Divokého Djanga).
Filmár a filmový historik Peter Bogdanovich ho označil za „najvplyvnejšieho režiséra jeho generácie“. V roku 2005 získal na desiatom udeľovaní Empire Awards trofej pre Ikonu desaťročia, vo februári 2011 dostal čestného Césara od francúzskej filmovej akadémie a v januári 2013 mu udelili cenu za celoživotné dielo na filmovom festivale v Ríme.
Filmová tvorba je pre Tarantina vášňou, ktorá zaberá všetok jeho čas. Ako sám povedal, rozhodol sa sústrediť na svoju kariéru a dať jej prednosť pred osobným životom. „Keď robím film, nerobím nič iné. Všetko sa podriaďuje filmu. Nemám ženu, nemám dieťa. Nič sa mi preto nemôže postaviť do cesty. Rozhodol som sa kráčať touto cestou sám, aspoň pre túto chvíľu. Pretože teraz je môj čas. Toto je môj čas robiť filmy,“ vysvetlil v rozhovore pre GQ.
V minulosti tiež vyhlásil, že neverí v elitárstvo. „Nemyslím si, že obecenstvo je hlúpe a ja som nad ním. Ja som obecenstvo,“ povedal. Tarantino sa filmu vraj plánuje venovať do šesťdesiatky a potom chce svoju pozornosť sústrediť na písanie románov a filmovej literatúry.
Spracované podľa: www.tarantino.info, wiki.tarantino.info, en.wikipedia.org, www.biography.com, movies.nytimes.com, www.imdb.com a www.csfd.cz.