BRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) – Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť čakajú zmeny aj napriek tomu, že pred časom kabinet nesúhlasil s vytvorením Výboru pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou. Návrh vtedy neprešiel o jeden hlas, proti boli ministri za KDH a prítomní ministri za SDKÚ-DS s výnimkou premiérky. Kabinet dnes schválil návrh vicepremiéra Rudolfa Chmela na zmenu štatútu rady. V rade sa zvýši počet odborníkov z teórie a praxe z oblasti ľudských práv zo šiestich na osem.
Rodová rovnosť
Štruktúra existujúcich výborov pôsobiacich v rámci rady sleduje rôzne dôvody diskriminácie. Hlavné kritérium pôvodne vybraných šiestich nezávislých expertov bola ich odbornosť v problematike všeobecných ľudských práv, najmä v oblasti základných práv a slobôd. Vzhľadom na zameranie rady jej členovia na ustanovujúcom zasadnutí odporúčali v štruktúre odborníkov zohľadniť oblasť národnostných menšín a oblasť rodovej rovnosti. Zvýšením počtu expertov sa má dosiahnuť odborné pokrytie širšieho spektra tém a vyváženosť pri hlasovaní v rade. Podľa autorov materiálu si agenda ľudských práv vyžaduje najmä odborný pohľad a pôvodný počet šiestich expertov bol preto nepostačujúci.
Stredisko pre ľudské práva čaká zánik alebo transformácia
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) čaká v budúcnosti zánik alebo transformácia. Podľa analytickej správy, ktorú dnes schválila vlády, stredisko v súčasnosti nespĺňa viaceré kritériá, požiadavky a záruky, ktoré sa týkajú nezávislosti, transparentnosti, plurality a reprezentácie spoločenských a občianskych síl, mimovládnych organizácií a myšlienkových a vedeckých prúdov. Správu na zasadnutie kabinetu predložil vicepremiér Rudolf Chmel, podľa jej autorov (sekcia ľudských práv a rovnakého zaobchádzania ÚV SR) je dnes potreba viacerých zmien upravujúcich postavenie a kompetencie SNSĽP.
„Túto potrebu potvrdzujú hodnotenia medzinárodných inštitúcií a organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, výsledky vykonaného prieskumu, ktorý bol súčasťou tejto analýzy, ako aj dlhodobé výhrady k fungovaniu strediska zo strany ľudskoprávnych mimovládnych organizácií,“ píše sa v správe. Za najpodstatnejšie výhrady, možno podľa jej autorov považovať nedostatočný rozsah kompetencií a z neho vyplývajúce slabé postavenie SNSĽP ako inštitúcie zabezpečujúcej dohľad nad dodržiavaním a ochranou ľudských práv na Slovensku a neexistenciu ochranných mechanizmov, ktoré by zabránili politickým vplyvom na činnosť SNSĽP. Problémom je aj nízka viditeľnosť aktivít SNSĽP a ich obmedzený dopad na riešenie problematiky ochrany ľudských práv a rovnakého zaobchádzania, nedostatočná kapacita v oblasti rovnakého zaobchádzania a nedostatočná odborná a personálna kapacita SNSĽP plniť všetky zákonom stanovené úlohy.
„Ako nevyhnutný krok na nápravu súčasného stavu navrhujeme pristúpiť k zmenám týkajúcim sa pôsobenia inštitúcie, spôsobu kreovania riadiacich a dozorných orgánov, vnútorného fungovania SNSĽP a zabezpečiť vyššiu úroveň efektivity fungovania SNSĽP tak, aby došlo k zvýšeniu reálneho dosahu jeho aktivít na oblasť ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku,“ konštatuje sa v správe, ktorá obsahuje štyri návrhy variantov transformácie SNSĽP.
Prvým variantom je transformácia strediska so zachovaním funkcie vnútroštátnej inštitúcie pre oblasť ľudských práv (NHRI) a inštitúcie pre rovnaké zaobchádzanie (Equality body). Druhým je transformácia strediska na efektívnu vnútroštátnu inštitúciu pre oblasť ľudských práv a presun kompetencií inštitúcie pre rovnaké zaobchádzanie na inú inštitúciu; ďalší variant hovorí o transformácií strediska na efektívnu inštitúciu pre rovnaké zaobchádzanie a presun agendy funkcie vnútroštátnej inštitúcie pre oblasť ľudských práv na verejného ochrancu práv. Posledným riešením je zánik strediska ako samostatného subjektu a prechod všetkých kompetencií na iné inštitúcie.