Aké boli pre Vás dni, ktoré uplynuli od volieb. Ako Vám bolo za tých 21 dní?
To je už toľko dní? Buf. To je vážne už toľko dní? Táto prirodzená spontánna reakcia signalizuje, že to neuveriteľne letí. Dôležité momenty boli prvé rozhovory s predstaviteľmi KDH, SaS a strany Most. Prvé jasné poznanie, že sme asi na ťahu. Prvé rozhodnutia, kde som sa dohodla s partnermi, že začneme od toho, čo je podstatné, teda od programu. Od hľadania riešení a dohode na programových tézach a až potom všetko ostatné. Posunúť to k prvej podobe náčrtu novej možnej vlády. Dohoda na zrušení veľkého počtu štátnych tajomníkov, ale aj viacerých inštitúcií, na zlučovaní inštitúcií, na zoštíhľovaní štátnej správy. Do toho stále povodne, rozmýšľanie, čo rýchlo dokážeme pre ľudí postihnutých povodňami urobiť. Padajúce domy sú hrozivá predstava, ale aj odstraňovanie všetkých následkov. K tomu aktuálne témy ochranného valu a vyjasňovanie si stanovísk k aktuálnym spoločenským a politickým témam v rámci koalície.
Aj z toho, čo hovoríte, bola to hektika?
Nenazvala by som to hektikou. Skôr veľmi intenzívne prežívaným časom. To je presnejšie vyjadrenie. Ani si neuvedomím a je večer. Ale nie je v tom rozmer hektiky, alebo uponáhľanosti. Keď idete na veľmi dobrý film, máte z neho zážitok a poviete si: To už je koniec? A keď opačne, tak máte pocit, že v kine sedíte tri dni. Prirovnala by som to zážitkovo, pocitmi, k prvej situácii. Veľmi, veľmi rýchlo beží čas.
Koľko hodín denne spávate?
Málo. (Smiech.)
To je sedem, šesť, päť?
To sa mi veľmi nedarí. Keď dosahujem hranicu päť hodín, tak je to úspešnejší deň. Stylisti mi vyčítajú, že mám kruhy pod očami a zapálené očí a že mi to vidno na tvári. To je všetko pravda, ale myslím si, že isté kroky treba urobiť veľmi energicky, rázne a rýchlo. Potom príde aj čas na normálnejší časový harmonogram. V okamihu, keď túto vetu hovorím, už jej neverím. (Smiech).
To znamená, že veľa nespávate od volieb, alebo už aj pred tým ste s tým mali problém? Prečo vám nejde zaspať?
Doma ma čaká veľa vecí. Včera do noci som študovala, prvý raz som videla zmluvu k ochrannému valu. Je to obsiahly materiál. Bez toho, aby som si dôkladne nenaštudovala takú dôležitú zmluvu si nemyslím, že by sme sa mali k tomu vyjadrovať. Neznamená to, že nemám informácie, čo je jej obsahom a o čo ide, ale mňa zaujímali práve detaily, kde máme akú možnosť vyjednávania, či vôbec, či je možné rokovať, čo je možné ešte dohodnúť. Touto optikou som veľmi pozorne študovala rámcovú zmluvu a až potom som mohla urobiť rozhodnutie.
Vrátim sa k volebnej noci. Čo ste si povedali, keď ste videli výsledky. Boli to myšlienky typu: Do čoho som to vôbec išla, alebo bude to strašne ťažké, či ľahké. Mali ste obavy?
Keď som videla priebežné výsledky, nekomentovala som ich, pretože vychádzali z odhadu 52 percentnej účasti vo voľbách. Nejavili sa mi ako realistické. Keď už boli prvé pevné výsledky, mala som tri pocity. Prvý a do dnes ho mám. Koniec mečiarizmu na Slovensku, čo neznamená, že niektoré črty tohto fenoménu tu nemáme v nejakej modifikovanej podobe. Určite máme, keďže bol súčasťou končiacej sa koalície. Ale samotný čistý fenomén na Slovensku skončil. Druhý pocit, že politika napätia, súbojov, vytvárania napätí nemá podporu v spoločnosti. Vidieť to v rozhodnutí občanov. A ten tretí pocit, že je to veľmi vyrovnané. Kontinuita, teda podpora iba strany Smer-SD, nie tej koalície, v ktorej bol a na druhej strane stredopravicové sily. Vždy si budem tento fakt uvedomovať. Vždy si budem uvedomovať silu mandátu, ktorý má Smer-SD a pokúsim sa raziť rozhodnutia a navrhovať vláde rozhodnutia, ktoré budú riešeniami pre občanov SR a nie stranícke. To bude asi najťažšie zadanie.
Čo vám hovoria také pojmy ako moc, sila, vláda?
To, čo mi to hovorí, keď to prednášam študentom. Sú to štandardné kategórie. Moc je nástroj, prostriedok, na uskutočňovanie riešení. Posúvanie tohto štátu, Slovenska, k modernosti, spravodlivosti, k jasným pravidlám hry, k vymožiteľnosti práva, dôvere v inštitúcie štátu, v reprezentatívnosť v tomto štáte a hlavne odstraňovanie skrivodlivosti. Na to má slúžiť moc. Nikdy som nebola stotožnená s marxistickou definíciou, že demokracia je vláda väčšiny, častokrát posunutá do roviny, či za mečiarizmu, ale potom aj ústami Pavla Pašku, že víťaz berie všetko. Tak takto demokraciu naozaj nechápem, ale ani sa k nej nikdy takto nebudem správať. Demokracia je predovšetkým o ochrane slabších a práv menšín v najširšom slova zmysle a o realizácii ľudských práv v základnom pravidle, že si práva nesmiete uzurpovať na úkor práv iných, pretože potom sú to privilégiá na jednej strane a diskriminácia na druhej strane. Takto vnímam moc. Nie vždy je samozrejme možné zohľadňovať všetky záujmy, ale viete prijímať rozhodnutia tak, že neuberiete niekomu práva, alebo neublížite.
Mysleli ste aj na to, že ste prvá žena na poste premiérky, že sa dostávate do učebníc?
Neviem, či budem v učebniciach. Že by ich už písali? (Smiech.) Pravdou je, že v Európe je to stále prekvapenie. Ja dúfam, že občania mu budú môcť dať neskôr prívlastok milé prekvapenie. A nie, že sú zaskočení, alebo nemilo prekvapení. Vo Fínsku boli dve ženy, prezidentka a premiérka. Tam je teda vážny posun a vzbudzuje to pozornosť. Určite aj na Slovensku to vzbudzuje určitú pozornosť. Uvedomujem si to. Počúvam ľudí z okolia, či budem ako tota Thatcherová, alebo ako Tymošenková, alebo Merkel. Je v tom aj taký dovetok, že aj tam sú ženy.
Aká teda budete?
Taká, akú ma z politiky poznáte. Čítam to, počúvam to, že robím nepolitickú politiku a že som málo razantná a že sa vyhýbam konfliktom, že hľadám dohovor a dohody. A to všetko je pravda. Aj ako ministerka práce som to takto robila, snažila som sa tak správať aj ako poslankyňa. Vstúpila som tak aj do prezidentských volieb. Viedla som kampaň neútočnú, argumentačnú, vecnú. Keď som bola v primárnych voľbách zvolená za volebnú líderku SDKÚ-DS, tiež sa menila stratégia kampane do tej podoby, v akej ju poznáte. Priame výzvy na útočnú kampaň sme odmietli. Nebolo to preto, že by sme to nevedeli, ale preto, že nie väčšina občanov, ale mnohí, vrátane mňa, tie štekania a politické neurózy v politike odmietli. Aj ja som už vypínala televízor. Skončila relácia, nepamätala som si z nej nič podstatné, okrem toho, že tí dvaja sú proti sebe na život a na smrť a každý mi niečo tlmočí, nejakú pravdu a nie sú ochotní ani len pripustiť, že protihráč sa môže aj nemýliť. Vnímam politiku tak, že múdra a zodpovedná vláda nadväzuje na dobré výsledky predchodcu, opravuje nedostatky a posúva témy a riešenia ďalej. Tak ako my nie sme čiernobieli, buď anjel, alebo diabol, to detto platí o politikoch. Sú viac, alebo menej vydarení a sú zlí a horší, ale pravdou zostáva, že nikdy to nie je v polohe, čo urobili bývalí, to treba zhodiť zo stola, pretože je to úplne na nič. A všetko to, čo robíme my je pravda. Ten kto má moc, neznamená, že má vždy pravdu.
S postom premiéra súvisí aj určitý protokol. Kto bude stáť po vašom boku, keď budete vítať premiérov iných krajín?
Aj to už musím teraz riešiť? Budem to riešiť. (Smiech.) Pri premiéroch je to vec protokolu. Pri iných významných návštevách, budem mať odborníka, experta na danú tému. Ak budem prijímať reprezentantov významných firiem, alebo bánk, alebo občianskej spoločnosti, médií, tak si určite vedľa seba postavím človeka, ktorého považujem v tejto oblasti za odborníka a experta.
Je možné, že pri premiéroch vám bude robiť garde dcéra?
Nespýtala som sa jej na to. Nemyslím však, že by to bola ponuka, ktorá by jej rozžiarila tvár. (Smiech.) Má svoj svet. Má svoj život. Určite by niektoré takéto aktivity neodmietla, ale už minulé štyri roky jej politika až moc zasiahla do života. Má konečne právo na kúsok svojho života.
Kedy vám bolo za tie dni od volieb najťažšie?
Vo volebnú noc.
Potom už všetko išlo hladko?
Nie. Pýtali ste sa na najťažšie. (Smiech.) Vo volebnú noc po vyjdení prvých výsledkov to bol okamih uvedomenia, že je tu možnosť prevzatia zodpovednosti za štát. Na mňa to v plnej váhe doľahlo vtedy.
A keď Ján Figeľ, aj keď ste sa dohodli, že nebudete hovoriť, medializoval vatikánske zmluvy?
Aj Janko Figeľ rozpráva. Aj Riško Sulík rozpráva. Hovorí sa, že my ženy sme také, ktoré nepovieme, len čo nevieme. Dokonca to niektorí posunuli, že povieme aj to, čo nevieme. Ja ctím dohody. Nechcem niečo zatajovať pred verejnosťou, ale dohoda je krehká vec. Platí pri nej naozaj, že keď nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Ale nie preto, že by nejaká drobnosť zhodila všetky dohody zo stola, ale preto, že istý kompromis pri dohode, ktorá bola preddohodnutá, môže napomôcť riešeniu iných oblastí. Preto to nie je uzavreté. Preto etapy rozhovorov musia byť otvorené pre tieto možnosti. A navyše občana by sme nemali obťažovať našimi diskusiami. Azda platí, že profesia politika znamená i to, že preberáme zodpovednosť a máme povinnosť sa dohodnúť a nemáme tým obťažovať občana. Pred občana máme predstúpiť s konkrétnymi krokmi ako naplníme to, čo sme pred voľbami pomenúvali ako dôležité a zásadné.
Ako zrelaxujete po takom desaťhodinovom koaličnom rokovaní?
Rozdielne. Čaká môj zlatý retriever s výrazom v očiach: Ideme von? (Smiech.)
Polnoc mu nič nehovorí.
Nie. Tomu je to jedno. A už aj tak bolo, že keď som v noci prišla, tak sme išli na prechádzku. On sa neskonale teší a ja s ním. Inokedy, keď boli veľmi náročné rokovania, prišla som domov približne o jednej v noci, tak som povysávala. Tie relaxy sú rozdielne. Viem veľmi dobre zrelaxovať pri detektívkach. Úplne sa pri nich sústredím na dej. To viem teda použiť ako veľmi rýchly relax. Ešte keď si dám k tomu pod nos dobré bonbóny, to nemá chybu. Zrelaxujem aj pri každom rozhovore s mojou Evinou a s priateľmi. Ešte mám aj skvelých susedov, ktorí ma vždy vítajú s vtipnými poznámkami, ale mienenými v dobrom. Zatiaľ som sa nedostala k cvičeniu. Aj bicykel sa na mňa zúfalo pozerá, že je po zime nedotknutý. Ale teraz je to taký väčší nápor. Mám rada, aby sa niektoré veci odpárali, ako to hovorievala moja starká.
Čaká vás dovolenka toto leto?
Na dovolenku pôjdem. Na rozdiel od českého premiéra Nečasa na dovolenku pôjdem, pretože sa na ňu veľmi teším. Trochu vody a slnka a iných textov ako je zmluva o ochrannom vale a rozhovorov na inú tému, ako napríklad či ideme do vody hneď, alebo o chvíľu, prospeje tomu, aby myseľ na chvíľu vypla. Chcem jej dopriať toto vypnutie. A potom s plným nasadením do práce.
Čiže sa chystáte k moru?
Veľmi rada by som išla k moru.
Aj prezradíte, že kde?
To ešte vôbec neviem. Minulý rok, bolo krásne, večer som zavolala priateľke, že čo robí na druhý deň. Spýtala sa ma: Prečo? Vravím jej: Ideme do Chorvátska. Ona to: Kedy? Hovorím, že ráno. A šli sme.
Preferujete Chorvátsko?
Jadran je úžasný, krásny.
A kedy sa na dovolenku chystáte? V júli?
Myslím, že nie. Rada by som na dovolenku odchádzala s tým, že môžem s čistým svedomím povedať, že máme dokončené výborné programové vyhlásenie vlády.
Zhováral sa Radovan Pavlík