Rainerova chata vo Vysokých Tatrách, oficiálne nazývaná útulňa, si v tomto roku pripomína 160. výročie svojho postavenia, a tiež 25. výročie opätovného otvorenia. Vybudovať ju dal Ján Juraj Rainer (1800-1872), po postavení chaty Kamzík v susedstve však stratila svoje opodstatnenie.
V roku 1997 sa do obnovy najstaršej chaty v Tatrách pustil pedagóg a horský nosič Peter Petras starší. On, ani jeho syn, ktorý je v súčasnosti chatárom na takzvanej Rainerke, jej vlastníkom nie je. V pravidelných intervaloch sa zapájali do verejnej súťaže, aby si ju mohli prenajať.
Podľa nedávno prijatého zákona bude v ich nájme ešte ďalších 15 rokov.
Postavené kade pri prameni
Rainer ako nájomca Smokovca naštartoval nielen históriu chaty, ale podľa Petrasa staršieho aj turistický ruch v Tatrách. Okrem iného vytvoril niekoľko stoviek reštauračných i ubytovacích miest.
>>> Celý rozhovor s Petrom Petrasom
„Pri prameni Smokoveckej kyselky postavil kade, v ktorých sa ľudia mohli v studenej, no minerálnej vode kúpať. Ďalej začať stavať chodníky smerom na Hrebienok a k Studenovodským vodopádom. A aby sa ľudia mali kam skryť pred nepohodou, dal v roku 1863 postaviť túto chatu,“ opísal jej obnoviteľ Petras.
Peter Petras: Rainerovu chatu som nechcel ponechať osudu (rozhovor)
Medzi ďalšie významné Rainerove stavby patrí chátrajúca prvá poschodová budova vo Vysokých Tatrách známa pod názvom Bellevue a rovnako aj zachránená Vila Flóra.
Prví horskí vodcovia
Rainerovu útulňu využívali v prvých dvoch desaťročiach jej existencie aj prví horskí vodcovia, ktorí sprevádzali svojich klientov na túrach do dolín a na tatranské štíty.
„V roku 1884 dali urbárnici postaviť chatu Kamzík. Tento krok znamenal historický koniec poslania tejto chaty,“ vysvetlil niekdajší chatár Rainerky. Ubytovanie a stravovanie tak prebrala nová chata a zo staršej sa stalo skladisko. Využívali ju už iba náhodní turisti, ktorí si nemohli dovoliť zaplatiť ubytovanie vo vedľajšej chate.
Hoci sa v roku 1980 našla skupina nadšencov, ktorá vypracovala návrh obnovenia Rainerky, zrealizovať zámer sa im podľa Petrasa úplne nepodarilo, chýbal jej správca, ktorý by sa o ňu staral. Rainerova chata tak chátrala ďalej.
Žalostný stav chaty
Petras si však napokon v roku 1997 zobral chatu do nájmu od Štátnych lesov Tatranského národného parku. „Keď som v tom roku prišiel na Poľanu, prekvapila ma medená tabuľka, na ktorej bolo napísané, že je to najstaršia chata v Tatrách. Práve vtedy vo mne skrsla myšlienka, že by bola škoda, ak by bola takáto výnimočná značka ponechaná osudu, ktorý jej veľmi neprial,“ vysvetlil dôvod svojho rozhodnutia.
Chata bola podľa jeho opisu v žalostnom stave, chýbali okná, bola plná odpadkov, mala prepálenú česť strechy, prevalený múr. Na jej obnove pracoval popri svojom učiteľskom zamestnaní so synom i s ďalšími dobrovoľníkmi rok. Prevádzku napokon spustili 13. júna 1998.
V roku 2003 prešla chata generálnou opravou. V rámci nej vynovili strechu, pribudlo využiteľné podkrovie aj priestor pre uskladnenie palivového dreva. V súčasnosti sa v jej priestore nachádza malá expozícia histórie horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží.
Úsilie o zmenu zákona
Chata je však naďalej majetkom štátu. Petras na začiatku svojej iniciatívy podpísal zmluvu s tým, že ju sprevádzkuje na vlastné náklady. Nájomnú zmluvu mu predlžovali súťažou najprv o dva roky, neskôr o päť.
„Dali sme si tiež urobiť odhad našich investícií v chate. Súdny znalec v odbore stavebníctvo vyčíslil, že naším majetkom je po prácach zhruba 90 percent tejto chaty. Obávali sme sa toho, že by sme mali o náš majetok s niekým súťažiť,“ opísal. Od roku 2014 sa tak horský nosič usiloval o zmenu zákona. „V roku 2014 sme sa poslednýkrát zúčastnili na súťaži. Prihlásili sa okrem nás traja záujemcovia, no my sme ako jediní spĺňali podmienky. Nájom nám vtedy predĺžili o desať rokov, do roku 2024,“ opísal.
V tomto roku sa poslanci Národnej rady SR zaoberali zákonom o odpredaji chaty Petrasovi. Hoci prvým čítaním prešiel, do druhého sa dostal so zmenami. Namiesto odpredaja sa v ňom spomína 15-ročný nájom. V takomto znení zákon podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová.
„Máme ešte rok a pol do konca starého nájmu, potom bude platiť zmluva podľa nového zákona. Znamená to pre nás určité vydýchnutie si. Máme nejakú istotu,“ reagoval Petras. Už teraz totiž na chate plánujú ďalšie potrebné rekonštrukcie, ako je napríklad výmena šindľov, oprava múrov či chodníka.