Reakcie bývalých trénerov Slovenska na tlačovú konferenciu Jána Kozáka

Dušan Galis ( bývalý tréner A-mužstva SR): „Priznávam, že mne sa to tiež stalo, keď som bol tréner slovenskej reprezentácie. Aj mne odišli hráči na nočné posedenie bez môjho súhlasu a vedomia. Riešil som to tak, že ak hráči po nočnom výlete podali v zápase slabší výkon, povedal som im, nech si to vydiskutujú medzi sebou. Nech si vysvetlia pravidlá hry. Poslal som ich sadnúť si spolu a všetko, čo sa stalo – a samozrejme, nemalo sa stať – nech si ako chlapi vyriešia. Nech si aj vynadajú. Viete, niekedy je lepšie, keď tréner pri niektorých rozhovoroch a diskusiách vo vnútri mužstva ani nie je. Hráči sú dospelí ľudia, vedia, čo je ich povinnosť na reprezentačných zrazoch, starší a skúsenejší dozerali na poriadok a prijaté pravidlá. Keď sme už pri pravidlách. Ťažko sa mi k tomuto čerstvému prípadu zaujíma nejaké zásadné stanovisko, pretože neviem, ako mali hráči s trénerom Kozákom prijaté pravidlá vzájomnej spolupráce. Čo mali dovolené a čo zakázané. Ak to hráči mali vyslovene zakázané, nemali porušiť prijaté pravidlá! Napríklad, niektorí tréneri povolia mobily v šatni, niektorí nie. Musel by som poznať kritéria, ktoré im Kozák pred zrazom určil. Čo hovorím na reakciu Jána Kozáka a na jeho rezignáciu? To je všetko vec názoru. Každý z nás na problémy reaguje inak. Každý sa s tým, ak sa niečo takéto stane, musí vyrovnať sám. Mňa tiež dlho mrzelo, že sa našli hráči, ktorí bez môjho súhlasu opustili hotel, v ktorom sme mali zraz. Dlho ma to škrelo, lebo to je jasné porušenie hráčskej disciplíny. Musel som si to vyhodnotiť najskôr sám. A potom reagovať. Adekvátne reagovať. Hovorím, ja som to nechal na kabínu, nech si to zlé riešia medzi sebou hráči. Potom sa to už nestalo. Chalani si už dali pozor. Kozák to vyhodnotil tak, že stratil dôveru, že ho hráči sklamali. V tejto chvíli nemôžem hovoriť za neho, ale asi považoval za najsprávnejšie riešenie odstúpenie z funkcie. Tak si to pre seba vyhodnotil.“

Ján Kocian (bývalý tréner A-mužstva SR): „Počas účinkovania na poste trénera slovenskej futbalovej reprezentácie som takéto niečo nezažil. Pri mojom klubovom pôsobení boli nejaké prehrešky, tie sme si však vyriešili interne. Doplatili na to hráči, nie ja ako tréner. Ján Kozák odstúpil. Bolo to na ňom, on si všetko takto vyhodnotil a rozhodol sa abdikovať. Jeho názor a informáciu, že končí, treba rešpektovať. Správanie hráčov bolo pre neho neakceptovateľné, riešil to odchodom z lavičky národného tímu. Určite nie je normálne, že hráči ponocovali, také niečo by sa jednoznačne nemalo stávať. V reprezentácii a v podstate všade musia existovať zásady, ktoré v kolektíve platia. A tá sedmička hráčov, ktorá ponocovala? Neviem, ako si s tým poradí nový tréner, či budú títo hráči v nominácii, čo s nimi bude, ako to celé dopadne. Sám som zvedavý, kto bude nástupcom Kozáka na lavičke futbalového A-mužstva Slovenska. Ja už nie… Zaujímavá je alternatíva s jeho doterajším asistentom Štefanom Tarkovičom, ktorý viedol tím v utorok vo Švédsku. Jeho plusom je, že dokonale pozná mužstvo z päťročnej spolupráce s Jánom Kozákom. V médiách som zaregistroval viaceré mená. Z môjho pohľadu sa prikláňam k Adriánovi Guľovi, v Žiline pracoval s mladými hráčmi, aj v tamojšej akadémii. Teraz pracuje ako kouč reprezentácie do 21 rokov, je v podstate voľný. Na druhej strane ešte nikdy nerobil s hotovými staršími hráčmi, hviezdami. Interesantné to mohlo byť aj s Pavlom Hapalom. Keby neodišiel z postu kouča slovenskej futbalovej ‚dvadsaťjednotky‘, myslím si, že by asi dostal uvoľnenú stoličku po Kozákovi. Všetko je teraz na členoch výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu, ktorí napokon rozhodnú o trénerovi seniorskej reprezentácie.“

Jozef Jankech (bývalý tréner A-mužstva SR): „Zažil som aj ja hráča, ktorý namiesto večierky o 22.00 h prišiel do hotela neskoro po polnoci. Ako som to riešil? Poslal som ho domov. A viac si v reprezentácii podo mnou nezahral. Keď sa na niečom dohodneme, treba to dodržať. Vždy a za každú cenu. Ale bol to ojedinelý prípad. Nikdy sa mi však nestalo, že by mi zo zrazu odišla väčšia skupina hráčov. Jeden-dvaja, to sa stalo, ale nie sedem. To by som aj ja veľmi ťažko niesol…Samozrejme, tak sme mali nastavené pravidlá hry. Po tréningu alebo po zápase mali hráči dve hodiny voľno, mohli ísť, kde chceli. V stanovenú hodinu však museli byť v hoteli. Na to som si potrpel, lebo disciplína počas reprezentačných zrazov musela byť. Hráči mali počas zrazu vytvorený priestor na regeneráciu síl, na oddych, zábavu i relax. Pamätám si na to, že podobný prípad mal Ivan Galád pri dvadsaťjednotke v Senci, keď jeho hráči neuniesli prehru v kvalifikačnom zápase v Taliansku. Vtedy to bol veľký problém. Dosť sa o tom písalo… Sledoval som to v novinách. Každý sme iný, každý na problém reaguje inak. Niekto sa musí zabaviť, lebo je smutný, niekto potrebuje väčšiu spoločnosť, lebo je veselý. Niekto sa ide zabaviť iba preto, aby netrhal partiu… Preto sa pýtam: prečo tam neboli Škrtel a Hamšík? Prečo tam neboli starší hráči? Neviem, nebol som pri tom, nemôžem hovoriť za Kozáka. Ale ja by som funkciu nezložil. Určite nie. To nie je riešenie. Nemal odísť od reprezentácie. Navyše, v tejto chvíli si myslím, že tréner Kozák reagoval zbytočne unáhlene. Treba sa však vžiť do jeho situácie. Samozrejme, je zle, ak mladí hráči, ktorí majú byť oporami mužstva, porušujú pravidlá. Je zlé, keď tréner zistí, že na hráčov, ktorých si on vybral, sa nemôže spoľahnúť. Ja však skôr vidím dôvod jeho odstúpenia v tom, že sa nechce lúčiť s hráčmi, s ktorými pracoval päť rokov. Oni ho držali nad vodou, spolu vyhrávali i prehrávali. Niektorí sú však už za zenitom, treba sa s nimi rozlúčiť a poďakovať im za všetko, čo urobili pre slovenský futbal. Už prišiel ich čas. Život predsa ide ďalej, to si treba priznať. Teraz proti Čechom postavil šesť hráčov starších ako 30 rokov. To je momentálne vážny problém slovenskej reprezentácie. Podľa mňa tréner Kozák včas nezareagoval na to, že treba v mužstve urobiť generačnú výmenu. Nezapracoval do mužstva viac mladých hráčov. Spoliehal sa na osvedčených, ale vekovo už starších. Mne sa to stalo tiež. Rovnako som mal hráčov, s ktorými som sa ako tréner reprezentácie nedokázal rozlúčiť. A doplatil som na to. To by som videl ako hlavný dôvod Kozákovej rezignácie. A ponocovanie siedmich hráčov bola asi tá posledná kvapka v pohári jeho trpezlivosti. Tretinu mužstva vyhodiť nemôže. Ja som jedného-dvoch hráčov vyhodiť mohol. Aj som to urobil. A v konečnom dôsledku to vtedy poslúžilo pre dobro veci. Dohodnuté pravidlá hry treba ctiť.“