Oneskorené platby spôsobujú v podnikaní rýchlu reťazovú reakciu, kedy nedostatok likvidity núti uchýliť sa k úsporným opatreniam, ktoré nikto nevíta. Najsilnejšie sú zasiahnuté malé a stredné podniky, čiže tie, ktoré sa najvýraznejšie podieľajú na raste, hovorí Ing. Viktória Grossová, MBA , výkonná riaditeľka Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
BRATISLAVA 12. mája (WBN/PR) – Podľa Európskeho platobného indexu 2014 spoločnosti Intrum Justitia (EPI 2014) sa 40 % európskych riaditeľov podnikov vyjadrilo, že aj vďaka oneskoreným platbám neprijímajú nových zamestnancov a jedna zo štyroch európskych firiem tvrdí, že v dôsledku oneskorených platieb musí prepustiť zamestnancov. Na Slovensku, 54% kvôli oneskoreným platbám neprijíma nových zamestnancov a 36% zamestnancov prepúšťa.
EPI 2014 taktiež ukazuje, že zatiaľ čo spotrebitelia a verejný sektor platia v porovnaní s minulým rokom o trochu rýchlejšie, oneskorené platby znižujú likviditu, zvyšujú mieru nedobytných pohľadávok a bránia plánovanému rastu.
Takmer tri zo štyroch spoločností v Európe (72%) a 84% na Slovensku tvrdia, že nepocítili pozitívny dopad hospodárskeho ozdravovania a väčšina respondentov vo všetkých 31 opýtaných krajinách je presvedčená, že na zmenu v hospodárskom prostredí si ešte musia počkať.
Zarážajúcich 55 % zo všetkých 10 000 podnikov, ktoré sa prieskumu EPI zúčastnili sa vyjadrilo, že majú ťažkosti v dôsledku oneskoreného platenia účtov a faktúr alebo nezaplatenia vôbec. V histórii Európskeho platobného indexu ide o doteraz najvyššie percento s tým, že 36 % podnikateľov respondentov tvrdí, že oneskorené platby ohrozujú ich samotnú existenciu a podľa každej druhej firmy sa týmto obmedzuje rast.
Dokonca aj v Nemecku, krajine považovanej za hospodársky najsilnejšiu v Európe sa podniky vyjadrili, že v súčasnosti trpia nedostatkom likvidity. Približne 35 % podnikov v Nemecku je presvedčených, že oneskorené platby majú silný dopad na rastúcu potrebu prepúšťať zamestnancov. Táto situácia je rovnaká aj v iných krajinách a túto súvislosť potvrdilo 30 % podnikov vo Veľkej Británii, 28% v Španielsku a 25% vo Francúzsku.
Napriek chýrom o konci recesie stúpli v Európe straty z nedobytných pohľadávok z 3,0 na 3,1% a vykazujú sumu 360 miliárd eur, a to napriek tomu, že priemerná dĺžka platieb spotrebiteľov, podnikov a verejného sektora sa v porovnaní s minulým rokom skrátila. Percento straty z nedobytných pohľadávok európskych podnikov ročne stúpa už ôsmy rok.
Na Slovensku úroveň straty z nedobytných pohľadávok stúpla o 0,1% na 4 percent celkového ročného výnosu firiem. To sa rovná celkovej sume dvoch miliárd.
– Oneskorené platby spôsobujú v podnikaní rýchlu reťazovú reakciu, kedy nedostatok likvidity núti uchýliť sa k úsporným opatreniam, ktoré nikto nevíta. Najsilnejšie sú zasiahnuté malé a stredné podniky, čiže tie, ktoré sa najvýraznejšie podieľajú na raste, hovorí Ing. Viktória Grossová, MBA , výkonná riaditeľka Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
– Predstavte si, že by európske spoločnosti disponovali s danou sumou 360 miliárd eur, ktorú sú teraz nútené ročne odpísať a mohli ju investovať do svojho podnikania! Keby všetky platby boli hradené načas, vytvorili by sa v našom hospodárstve nové pracovné miesta. Z tohto dôvodu je správa pohľadávok kľúčovou pre zdravú ekonomiku. Keby sa platby hradili včas, všetci by sme sa mali lepšie, dodáva Ing. Viktória Grossová, MBA, výkonná riaditeľka Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
Ozdravovanie hospodárstva vníma málokto
Len veľmi málo riaditeľov podnikov v Európe, ktorí svoje vyjadrenia poskytli pre EPI 2014 vníma známky ozdravovania. Až 72 % respondentov nepocítilo v posledných 3 mesiacoch pozitívny dopad hospodárskeho ozdravovania. A tento nedostatok nádeje zdieľa väčšina respondentov vo všetkých 31 krajinách. Priaznivý dopad ozdravovania vníma len 1% riaditeľov podnikov na Islande a vo Švédsku iba 2%. Optimistickejšie nie je ani Maďarsko s 2% či Srbsko, kde sa tak vyjadrili 3% riaditeľov. Pozitívnejšie sú naladení v Litve, kde znaky hospodárskeho ozdravovania vníma 44 % opýtaných. Podobne situáciu vnímajú v Dánsku (37%), Holandsku (36%), Estónsku (30%) a Španielsku (30%). Na Slovensku vidí priaznivé následky hospodárskeho ozdravovania iba 9%.
Intrum Justitia uvádza vo svojej správe opatrenia, ktoré by mali podniky prijať na zlepšenie svojho cash flow a vyvarovanie sa strát z nedobytných pohľadávok:
1. Vytvorte, postupne rozvíjajte a implementujte vyvážené a konzistentné zásady vymáhania pohľadávok na riadenie rizík a zvýšenie príjmov
2. Vyhodnocujte a sledujte kapitál používaný pri správe pohľadávok za účelom zníženia kapitálových nákladov
3. Uistite sa, že poznáte zákazníka s ktorým obchodujete
4. So zákazníkom uzavrite zrozumiteľnú zmluvu, ktorá stanoví podmienky vášho podnikania
5. Aby ste sa vyhli omeškaniu, zapojte oddelenie predaja, marketingu a finančné oddelenie
6. Monitorujte hospodárske informácie a informácie z vášho odvetvia vrátane platobnej schopnosti kľúčových zákazníkov a pravidelne kontrolujte adresu zákazníkov
7. Znížte stratu zákazníkov a posilnite vzťahy so zákazníkmi tým, že váš proces správy pohľadávok prispôsobíte platobnému správaniu sa a schopnosti platiť
8. Zaveďte okamžité upomienky a ak je to možné, účtujte si úrok z omeškania
9. Vyvažujte štruktúru vašich zákazníkov na základe rizika a potenciálu rastu
10. Nečakajte, ak chcete získať dlhovanú platbu, konajte okamžite
Plnú verziu správy, podrobné štatistiky a video s komentármi generálneho riaditeľa nájdete tu >>
Plnú verziu správy si môžete vyžiadať na našej stránke www.intrum.sk
O spoločnosti Intrum Justitia
Intrum Justitia je poprednou skupinou na európskom trhu správy pohľadávok (CMS) a ponúka služby na viditeľné zlepšenie cash flow a dlhodobej rentability klientov vrátane odkupu pohľadávok. Spoločnosť bola založená v roku 1923 a s 3600 zamestnancami pôsobí v 20 krajinách. V roku 2013 dosiahli konsolidované výnosy spoločnosti výšku približne 4,6 miliardy SEK (švédskych korún). Intrum Justitia AB je od roku 2002 kótovaná na burze NASDAQ OMX Štokholm. Ďalšie informácie nájdete na www.intrum.com
O Európskom platobnom indexe spoločnosti Intrum Justitia
Prieskum sa vykonával simultánne v 31 európskych krajinách v období od januára do marca 2014. Dotazník bol uskutočnený v písomnej forme a bol preložený do príslušných národných jazykov. Dotazníky boli odosielané a vracané decentralizovane prostredníctvom pobočiek spoločnosti v daných krajinách, kým analýza bola vykonaná centrálne v súlade s vopred stanovenými pravidlami. Všetky informácie boli overené a neurčité informácie do hodnotenia zahrnuté neboli. Okrem toho sa nebrali do úvahy ani dotazníky, ktoré boli doručené anonymne. Spoločnosti vo Veľkej Británii, Írsku, Grécku, na Cypre, v Litve, Lotyšsku, Srbsku, Bosne, Rusku a Turecku na prieskum odpovedali aj on-line prostredníctvom špecializovanej spoločnosti (BING Research).