CORTE FRANCA 14. septembra (WEBNOVINY) – Riadená reštrukturalizácia gréckeho dlhu je ilúziou. Povedal to šéf Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre hospodárske a menové záležitosti Marco Buti a zároveň dodal, že riziko nákazy je obrovské. EK spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB) spolupracujú s Gréckom na mimoriadnej pomoci pre túto zadlženú krajinu.
Odporúčame:
Merkelová varuje pred bankrotom Grécka a rozpadom eurozóny
„Existujú dve ilúzie o Grécku. Prvou je, že dokáže zvládnuť riadenú reštrukturalizáciu,“ vyhlásil Buti s odkazom na júlový plán týkajúci sa dobrovoľnej účasti súkromného sektora na reštrukturalizácii gréckeho dlhu. „Boli s tým ťažkosti, ale je to správny smer,“ dodal. Druhou ilúziou podľa neho je, že grécke dlhové problémy môžu byť izolované od ostatných krajín. „Riziko nákazy je obrovské,“ uzavrel Buti.
Eurozóna v súčasnosti čelí najhlbším problémom od svojho založenia. O finančnú pomoc už požiadali Grécko, Írsko a Portugalsko a viaceré členské štáty pristúpili k rozsiahlym konsolidačným opatreniam. Na trhoch však naďalej pretrvávajú obavy, že by sa dlhová kríza mohla preliať aj do ďalších krajín regiónu.
Bankrot Grécka by podľa Rehna poškodil globálnu ekonomiku
Bankrot Grécka alebo jeho odchod z eurozóny by znamenal dramatické náklady pre Grécko, pre región a pre globálnu ekonomiku. Vyhlásil to v stredu eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. V prejave pred Európskym parlamentom (EP) Rehn zároveň povedal, že spoločné dlhopisy eurozóny sa môžu zaviesť iba v takom prípade, ak to bude sprevádzať oveľa silnejší fiškálny dohľad v rámci 17-člennej menovej únie. „Dovoľte mi, aby som povedal niečo k názorom, že Grécko bude bohatšie mimo eurozóny. Rozhodne nesúhlasím. Ani Grécko ani eurozóna by neboli bohatšími,“ konštatoval Rehn.
„Akokoľvek sa na to pozeráte, je úplne jasné, že bankrot alebo odchod Grécka z eurozóny by priniesol dramatické ekonomické, sociálne a politické náklady, a to nielen pre Grécko ale aj pre všetky členské štáty eurozóny a členské krajiny EÚ a tiež pre našich globálnych partnerov,“ povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti. Dodal, že dlhová kríza v eurozóne, ktorá trvá už takmer dva roky, ovplyvňuje reálnu ekonomiku, pričom hospodársky rast a zamestnanosť sú pod „mimoriadnym tlakom“.
Paríž bude od Atén žiadať plnenie plánu na zníženie deficitu
Francúzsko počas stredajšieho konferenčného hovoru s gréckym premiérom bude od Atén žiadať garancie, že splnia plány v oblasti znižovania deficitu, ktoré sú podmienkou pre ďalšiu núdzovú pomoc pre Grécko. Povedala to hovorkyňa francúzskej vlády Valerie Pecresse. Konferenčný hovor medzi francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a gréckym premiérom Georgeom Papandreouom sa uskutoční o 18:00 SELČ. Hovorkyňa francúzskej vlády však uviedla, že Paríž nebude novinárom poskytovať nijaké informácie. „Na jednej strane existuje záväzok veriteľov, ktorý sa musí zrealizovať…a tiež záväzok gréckej vlády a parlamentu, že uskutočnia sériu opatrení. To je predmetom dnešných diskusií,“ povedala Pecresse.
Predstavitelia eurozóny pohrozili, že Grécku nevyplatia šiestu tranžu v rámci núdzových úverov, pretože krajina neplní plány vo fiškálnej oblasti. Hovorkyňa francúzskej vlády však uviedla, že Sarkozy počas zasadania vlády opätovne potvrdil, že on a nemecká kancelárka sú odhodlaní Grécku pomôcť. „Opätovne potvrdil pevnosť francúzsko-nemeckého partnerstva pri obrane eurozóny,“ uviedla.
