BRATISLAVA 18. apríla 2018 (WBN/PR) – Na Slovensku máme v súčasnosti dva národné parky, v ktorých sa uskutočnila zonácia – Pieniny a Slovenský raj. O tom, aké výhody to prináša sme hovorili s riaditeľom správy Národného parku Slovenský raj – Tomášom Dražilom.
Čo si majú ľudia pod zonáciou predstaviť?
Najjednoduchšie sa dá zonácia vysvetliť tak, že ide o rozdelenie národného parku na niekoľko zón, pričom v centre je tá najcennejšia – bezzásahová, pričom po obvode sa nachádzajú menej chránené územia. Cieľom je zachovať biologickú rozmanitosť druhov, populácií, ekosystémov a krajiny, ako aj zabezpečiť podmienky pre udržateľné a ekologicky únosné využívanie krajiny, druhov a ekosystémov. Jednoducho zonácia stanoví limity a jasný režim obhospodarovania každého pozemku v národnom parku.
Koľko národných parkov už prešlo zonáciou?
Legislatívny rámec pre zonáciu dala novela zákona o ochrane prírody z roku 2007. Podľa platnej legislatívy bola zonácia schválená iba v Pieninskom národnom parku a Národnom parku Slovenský raj. Práve skúsenosti zo Slovenského raja, kde zonácia funguje už takmer dva roky, ukazujú, že sme sa vydali správnym smerom.
Aké reálne výsledky priniesla zonácia Slovenského raja?
Predovšetkým sa bezzásahová zóna zväčšila o 25 percent. Ukončenie zonácie však umožnilo i naštartovať nové ekoturistické aktivity v národnom parku, ako je splav Hornádu alebo sprístupnenie rokliny Kyseľ po 40 rokoch. To prináša príležitosti na rozvoj celému regiónu. Nesmiem zabudnúť ani na to, že sa tu úspešne v praxi uplatňujú nove nástroje kompenzácii neštátnym vlastníkom lesov. Prvýkrát v histórii slovenskej ochrany prírody sme vykúpili pozemky na ochranu prírody a ďalšie máme v dlhodobom nájme.
Sú rokovania so súkromnými vlastníkmi najväčšou prekážkou pri prijatí nových zonácií?
Každé územie sa líši či už štruktúrou vlastníkov ale i ďalšími aspektmi, ktoré môžu zjednodušiť alebo skomplikovať vyhlasovanie zonácií. Myslím však, že môžem prehlásiť, že bez dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov, zonácia nebude nikde.
Viete týchto majiteľov motivovať?
Ctíme súkromné vlastníctvo a preto sa s majiteľmi musíme dohodnúť a ponúknuť im podmienky, ktoré budú akceptovať. Musia cítiť, že z toho budú mať nejaký plus, že tam bude národný park a začne sa ten región inak budovať.
Už dlhšie sa hovorí o tom, že minister by tento rok rád dotiahol zonáciu TANAP-u. Je to reálne?
Nemôžem hovoriť za kolegov, no podľa mojich informácii, naši odborníci veľmi intenzívne pracujú na zonácii Tatranského národného parku. Sám však viem, že zonácia je beh na dlhé trate. Obzvlášť, keď nie všetky úkony sú výlučne v našej časovej réžii – napríklad už spomínané rokovania so súkromnými vlastníkmi o kompenzačných opatreniach. Neštátni vlastníci musia súhlasiť s návrhom jednotlivých zón a so spôsobom a výškou kompenzačných opatrení. Okrem vlastníkov musí však Štátna ochrana prírody rokovať napríklad aj so samosprávami.
Niekto by sa mohol pýtať, či je zonácia potrebná, keďže príroda v Tatrách je už dnes chránená.
V súčasnosti v národnom parku TANAP platia stupne ochrany od tretieho po piaty, takže ochrana prírody v tomto území je zabezpečená. Zonácia však prináša i ďalšie nespochybniteľné výhody. Môže napríklad uľahčiť problémy pri uplatňovaní územnej a druhovej ochrany. Taktiež sa stanovia zásady starostlivosti, vymedzia bezzásahové územia či územia určené pre cestovný ruch.