RIO DE JANEIRO 21. augusta (WebNoviny.sk) – Posledný finálový atletický večer na Olympijskom štadióne v Riu de Janeiro priniesol jeden z najpomalších mužských finálových behov histórie na 1500 m.
Na zlatú medailu stačilo Američanovi Mattovi Centrowitzovi podpriemerných 3:50,00 min, čo je presne o 24 sekúnd slabší čas ako stále platný svetový rekord Maročana Hichama El Guerrouja z roku 1998.
Centrowitzov „zlatý“ výkon je na OH najpomalší od roku 1932, keď Talian Luigi Beccali v Los Angeles zvíťazil za 3:51,2 min. Ešte zo staršieho obdobia pochádzal predchádzajúci americký víťaz na tejto trati – Mel Sheppard z OH v Londýne 1908. Aktuálnemu šampiónovi Centrowitzovi dosiahnutý čas zjavne neprekážal. Dvadsaťšesťročný rodák z mesta Betsville v Marylande sa v tomto roku stal halovým majstrom sveta v Portlande, z MS pod holým nebom má v zbierke striebro aj bronz, ale olympijské zlato berie ako absolútny vrchol. Aj preto, že pred štyrmi rokmi v Londýne mu medaila ušla len veľmi tesne. Skončil štvrtý s odstupom 4 stotín sekundy od bronzu.
„Nič v mojom doterajšom športovom živote sa nevyrovná pocitu stať sa olympijským víťazom. Počas slávnostného kola som stále nechápal, že mám zlatú medailu, a všetkých naokolo som sa pýtal, či si náhodou nerobia žarty. Pri odovzdávaní medailí mi prezident IAAF Sebastian Coe povedal: vitaj v klube! Bolo to parádne, až vtedy som uveril,“ uviedol v dobrej nálade Centrowitz.
V rýchlej koncovke pomalého behu zdolal iba o 11 stotín sekundy obhajcu olympijského triumfu z Londýna, Alžírčana Taoufika Makhloufiho (3:50,11). Z bronzu sa teší Novozélanďan Nick Willis (3:50,24), strieborný z Pekingu 2008. Trojnásobný majster sveta a olympijský šampión z Pekingu Asbel Kiprop (3:50,87) bol až šiesty. „Ak by sa bežalo rýchlejšie, určite by sme mali na medailovom pódiu Keňana Kipropa,“ uviedol strieborný Makhloufi.
Víťazný Centrowitz má bežecké nadanie v rodine. Jeho otec Matt Centrowitz reprezentoval USA na OH 1976 v Montreale, sestra Lauren zasa súťažila za univerzitu v Stanforde. „Keď mi odovzdali medailu, vravel som zo žartu, že už do konca života nebudem musieť nič robiť. Samozrejme, že to tak nebude. Je však pekné, keď sa stanete súčasťou histórie,“ dodal Centrowitz.
