Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) ocenilo, že parlament nakoniec schválil štátny rozpočet na rok 2023, hoci jeho podoba nie je dokonalá. Pomoc s energiami a infláciou by mala mať otvorenú cestu dostať sa k ľuďom, podľa opozičného subjektu však vláda bude hospodáriť v nasledujúcom roku s veľkým dlhom prevyšujúcim 8 miliárd eur.
Enormné zadlžovanie
„Veľkým rizikom je ďalšie enormné zadlžovanie štátu a odkázanosť na eurofondy. Špajza na konci tohto volebného obdobia tak môže ostať prázdnejšia ako pred troma rokmi,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský s tým, že do rozpočtu verejnej správy poslanci zakomponovali niektoré vylepšenia.
Rozpočet je zlý a nedáva ľuďom žiadnu nádej, tvrdí šéf Hlasu Pellegrini
Nastavenie brzdy na celkové verejné výdavky bude podľa KDH bičom na vládne strany, nech už budú akékoľvek, aby v predvolebnom období populistickými činmi nenafukovali štátne výdavky. Kresťanskí demokrati rovnako privítali, že z pokladničky ministra financií, ktorú mal rozpočet naplniť miliardami eur, sa presunie aspoň časť peňazí na konkrétne účely.
Hospodárenie s dlhom
„Predovšetkým 800 miliónov eur pôjde do zdravotníctva, ktoré by napriek legitímnemu nároku o ne muselo opakovane žiadať,“ dodal Majerský.
Matovičov rozpočet pre rok 2023 nakoniec schválili, pomohla dohoda medzi OĽaNO a SaS (video)
Podľa člena vedenia a ekonomického experta Jozefa Hajka sa ale nič nezmenilo na pôvodných zámeroch vlády hospodáriť v roku 2023 s obrovským dlhom.
Príjmy nebudú postačovať
„Na každé štvrté euro vynaložené zo štátneho rozpočtu si vláda bude musieť budúci rok požičať, lebo príjmy nebudú postačovať. Slovensko sa tak v čase čoraz drahších štátnych pôžičiek dostáva na strmší a strmší zráz, na konci ktorého je už len dlhová priepasť,“ upozornil Hajko.
SaS-kári hlasovaním o štátnom rozpočte zapreli samých seba, Matovič je však rád a jeho odchod je v réžii prezidentky
Namiesto zadlžovania všetkých obyvateľov Slovenska cez naberanie ďalších a ďalších pôžičiek, ako s tým počíta štátny rozpočet, si podľa experta mohla vláda viac pomôcť presmerúvaním peňazí z nevyčerpaných eurofondov.
„Ministerstvo financií takto počíta iba s niečo vyše 1 miliardou eur, pričom KDH pred troma mesiacmi navrhovalo dvojnásobnú sumu,“ uzavrel Hajko.