Prečo ste sa rozhodli kandidovať za starostku Starého Mesta?
To rozhodnutie padlo potom, ako sa v roku 2008 v rámci bratislavskej SDKÚ-DS začali diať vážne personálne zmeny. Dovtedy som sa v komunálnej politike neangažovala. Bol to svet sám pre seba a mala som len tušenie, že tam nie je všetko v poriadku. Keď sa potom upratalo tak v Bratislave, ako aj v Starom Meste, mala som pocit, že je načase, aby SDKÚ-DS začala splácať voči Bratislave a jej komunálnej politike svoj dlh. To bola moja hlavná motivácia: ukázať, že pravica, ktorá tu má takú vysokú dôveru, to dokáže robiť aj s čistými rukami. To je moja politická motivácia. Samozrejme, mám aj osobnú motiváciu. Žijem tu od narodenia. Prelom tisícročí priniesol pre centrum Bratislavy rozkvet. Stala sa mestom, kde stálo za to pohybovať sa a žiť. Ale v posledných rokoch prevláda pocit, že developeri majú navrch nad záujmami občanov. A že to poznamenáva kvalitu každodenného života Staromešťanov a Bratislavčanov vôbec. Moja osobná motivácia je zabrániť tomu. Dať slovo občanom a kvalite života.
Vlastné skúsenosti by ste mohli využiť teda aj v komunálnej politike. Ako vnímate tendencie, kam sa posledné roky uberá Staré Mesto v Bratislave?
Myslím si, že posledné obdobie prinieslo pre občanov skôr zhoršenie. Bez ohľadu na to, či sa človek zaujímal o komunálnu politiku alebo iba chodil po uliciach. Ubúda nám zeleň a pribúdajú stavby, ktoré si nikto neželal. Pribudol River Park, ubudol parčík na Belopotockého. Keby sa brali do úvahy názory ľudí, nikdy by sa to neudialo. Pokiaľ sa človek zaujíma hlbšie, musí vidieť, že, príčinou mnohých nedostatkov je veľmi čudné hospodárenie mestskej časti. Vzácne nehnuteľnosti v srdci mesta sa predávajú za smiešne ceny. Na druhej strane nakupujeme drahé a zbytočné tovary a služby, ako napríklad nefunkčný informačný systém. Len veľmi málo využíva mestská časť možnosti pokutovať tých, ktorí porušujú pravidlá, napríklad stavebný zákon. To by prinieslo nielen príjmy, ale aj poriadok. Majiteľov rozostavaných či chátrajúcich nehnuteľností by to prinútilo konať. Vôbec sa nevyužívajú možnosti eurofondov – jediný pokus zbabral úrad tak, že ho budeme musieť draho zaplatiť. Milióny za parkovanie inkasuje namiesto Starého Mesta súkromná firma. O tom, ako sme prišli o stovky bytov, už hádam ani netreba hovoriť.
Ktoré z mnohých rozhodnutí Starého Mesta Vám najviac prekáža?
Samozrejme veľkým problémom je zmluva s BPS Park. Peniaze, o ktorá nás poškodzuje, by bolo možné používať napríklad na výstavbu garáží a teda zlepšovanie parkovania. No ale tých rozhodnutí bolo bohužiaľ viac. Iné mestské časti vďaka svojim upratovacím firmám zarábajú, v Starom Meste tú našu zrušili a za čistotu platíme súkromnému dodávateľovi. Výsledok vidno na čistote či skôr nečistote našich ulíc. Veľmi, veľmi ma nahnevalo rozhodnutie predať spoločnosť RBI a s ňou aj 5 hodnotných palácov v samotnom centre mesta, 3 z nich na Hlavnom námestí. Predali za veľmi podivných okolností, za veľmi nízku cenu a dnes už je známe, že niektoré z nich boli veľmi rýchlo predané ďalej. Rozdiel v cene si niekto strčil do vrecka. Staromešťania prišli o peniaze, ale nielen to. Stratili sme majetok, ktorý podľa môjho presvedčenia bolo treba zveľaďovať, nie rozpredať.
Rozoberme detailnejšie problém s BPS Park.
Protimonopolný úrad vyriekol rozhodnutie, ktoré hovorí, že táto zmluva je v rozpore so zákonom. Staré Mesto toto rozhodnutie akceptovalo tým, že zaplatilo pokutu. Vtedy mal starosta jedinečnú možnosť konať. Keďže bola zmluva uzatvorená v rozpore so zákonom, mal podľa právnikov možnosť považovať ju jednoducho za neplatnú. Keby sa to druhej strane nepáčilo, mohla sa súdiť – avšak s minimálnou šancou uspieť. Dnes je situácia omnoho komplikovanejšia. Starosta dal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na súd – mimochodom rok po tom, ako za to isté ostro kritizoval našich poslancov. Dnes sa teda čaká na rozhodnutie súdu. To môže byť veľmi zdĺhavý proces.
Ako by ste riešili otázku zelene v Starom Meste?
To, čo môže urobiť mestská časť pre ochranu zelene, je veľmi jasne zaregulovať v územnom pláne zón, kde má zeleň ostať. To znamená povadať, kde sa nesmie na úrok zelene stavať. Napriek tomu, že Staré Mesto je zaregulované v pomerne veľkej miere, stále to neznamená, že by sme definitívne nemohli prichádzať o parkovú zeleň. Navyše tlaky na to, aby sa územné plány zmenili v neprospech zelene, sú pomerne veľké. Takže to, čo treba urobiť v prvom rade je, reguláciou ochrániť všetky zóny, kde sa nachádza zeleň tak, aby sme už o ňu nemohli prísť. Tam, kde zeleň z hľadiska územného plánu je a aj bude, treba ju zrevitalizovať. Pretože povedzme na Šafárikovom námestí je dnes síce z hľadiska územného plánu parková zeleň, ale rozhodne to nie je park, do ktorého by si niekto chcel chodiť oddýchnuť. Podobne je to s Námestím slobody. To sú územia vhodné na to, aby sa z nich stali naozaj krásne parky. Problém je, že tieto pozemky nie sú v majetku mestskej časti. Ale myslím, že je to otázka vôle. Napokon tak či tak ich vlastnia verejní vlastníci – či už je to Ministerstvo vnútra alebo Magistrát mesta. Keď je vôľa, nájde sa aj spôsob, či už dlhodobým prenájmom alebo prevodom.
Aké by boli Vaše prvé opatrenia, po nastúpení do úradu?
To, čo si predstavujem dnes, nemusí byť to, čo ma tam postretne. Možno budem prekvapená a bude treba robiť niečo iné. Chcem sa pozrieť na štruktúru a fungovanie miestneho úradu. Ja si totiž ako občan vôbec nemyslím, že ten úrad funguje tak, ako by fungovať mal. Mám dojem, že je to dnes skôr úrad pre úrad. Že robí to, čo mu káže zákon, ale nerobí všetko, čo robiť môže. Takže je treba otvoriť ho tak, aby to bol úrad pre ľudí. Aby to bola ozajstná radnica, miesto, kam sa môže každý prísť s dôverou poradiť. Aby služby boli nielen dostupné, ale aby boli pre ľudí aj zrozumiteľné. Takže moja prvá snaha bude urobiť také opatrenia, aby sa zlepšilo vnútorné fungovanie úradu a najmä aby sa zlepšilo jeho fungovanie voči ľuďom.
Vynasnažím sa čím skôr zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva, ktoré môže ešte túto zimu mnohých Staromešťanov nemilo zaskočiť. Ide o VZN, ktoré zabraňuje uložiť pokutu za neodpratávanie snehu. Obávam sa, že to viacerí budú považovať za návod, aby sneh neodhrabávali. Toto je jedna veľmi praktická vec, aby Staromešťania nedoplatili na rozhodnutie miestneho zastupiteľstva svojím zdravím.
Samozrejme taktiež sa budem rýchlo snažiť o vyriešenie situácie so zmluvou s BPS Park. Myslím si, že tu by predsa len dohoda mohla veci pohnúť rýchlejšie.
Čiže dohodnúť sa mimosúdne?
Radšej, ako čakať na súdne rozhodnutie. Ak by teraz súd uznal od začiatku zmluvu s BPS za neplatnú od začiatku, bolo by to asi veľmi zložité pre obdive strany. Ja mám záujem na tom, aby sa tieto veci radšej vysporiadali rýchlo a vzájomne prijateľnou dohodou . To bude jedna z mojich priorít.
Aké sú Vaše záľuby a inšpirácie
V poslednom čase mávam rozčítaných viacero kníh. Na chalupe čítavam tie najhrubšie – najmä životopisy politikov a knihy o novodobých dejinách. Doma mám na nočnom stolíku tenšie, ktorá sa dajú zhltnúť za pár hodín. V týchto dňoch sú to zhodou okolností knihy s bratislavskými témami. Bratislavské kaviarne a viechy z edície pána Marenčina, a tiež PrešpoRock od Borisa Filana.
Máte aj iné záľuby okrem čítania? Na čo vám väčšinou ostane čas?
Snažím sa venovať športu – zo zdravotných ale aj z psycho-hygienických dôvodov. Ale frekvencia mojich návštev vo fitness centre sa teraz značne znížila. Po rokoch odolávania som si preto kúpila stacionárny bicykel, aby som deficit pohybu vyrovnávala aspoň doma po večeroch.
To, že bývam v Starom Meste je veľká výhoda z hľadiska dostupnosti divadiel, najmä teraz, keď sa znova hrá aj v DPOH aj na Malej scéne a nové Národné divadlo mám tiež skoro za rohom. Vždy si rada urobím čas na jedinečné hudobné podujatia – z tých tradičných sú to najmä bratislavské jazzové dni. Od roku 1977 som nevynechala žiaden ročník.
A mám chalupu. Chalupa je miesto, kde si dokážem skutočne oddýchnuť. Aj keď v lete nestíhame kosiť trávu a teraz oberať jablká, je to radosť a relax. Keď hovoríme o relaxe, musím spomenúť aj môjho krásneho kocúra, ktorý je pre mňa vzorom toho, ako sa dá užívať si život. Pochopiteľne, ten najlepší relax je, keď sme všetci spolu, keď je celá moja rodina pokope. Preto sa znova veľmi teším na Vianoce.