Rozmohol sa nám na našom malebnom Slovensku taký nešvár, až fenomén, ktorý sa v poslednej dobe šíri ako vírus na sociálnych sieťach – gaučová politika. Áno, dobre ste počuli, gaučová politika.
Nie je to politika, ktorá by sa zaoberala výrobou, alebo predajom gaučov, ani nie je to politika, ktorá by sa odohrávala na gauči. Je to politika, ktorá sa tvári, že rozumie problémom bežných ľudí, zatiaľ čo v skutočnosti je od nich vzdialená ako Pluto od Slnka.
Týždeň očami Pavla Urbana: Bude Hlas-SD ozajstná strana alebo prívesok Roberta Fica?
Aj na Slovensku máme, politické strany, ktoré sa snažia prezentovať ako moderné strany, alebo hnutia mladých, a právom sú často kritizované za to, že ich politika je viac teoretická, než praktická. Ako keby ich politické programy boli písané v útulnom teple domova, na pohodlnom gauči, s hrnčekom horúceho čaju v ruke a bez skutočného kontaktu s realitou, ktorú žijú obyvatelia regiónov.
Predstavte si politika, ktorý sa snaží riešiť problémy poľnohospodárov, ale nikdy nebol na poli. Alebo politika, ktorý chce reformovať vzdelávací systém, ale poslednýkrát bol v škole, keď ešte existovali tabule a krieda. To je gaučová politika – politika, ktorá má dobré úmysly, ale chýba jej praktické pochopenie situácie.
Ako by to vyzeralo, keby sme aplikovali gaučovú politiku do bežného života? Predstavte si, že chcete variť večeru, ale namiesto toho, aby ste išli do kuchyne, sadnete si na gauč a začnete čítať kuchársku knihu. Áno, teoreticky by ste mohli získať všetky potrebné informácie, ale bez skutočného varenia by ste nikdy nevedeli, ako chutí jedlo.
Takže, milí občania, nechajme gaučovú politiku tam, kde patrí – na sociálnych sieťach, medzi meme a satirické komentáre. A politikom pripomeňme, že skutočná politika sa robí medzi ľuďmi, nie medzi vankúšmi na gauči. Je dôležité, aby politické strany a ich predstavitelia rozumeli životu v rôznych regiónoch a boli v kontakte s ľuďmi, ktorí tam žijú. To znamená nielen návštevu týchto miest, ale aj aktívne počúvanie a riešenie konkrétnych problémov, ktoré obyvateľov trápia. Politika by mala byť o reflexii reálnych potrieb spoločnosti, nie len o teoretických diskusiách vzdialených od každodennej reality.
A teraz, ak mi dovolíte, idem si sadnúť na gauč a premýšľať o tom, ako by som mohol zlepšiť svet…. A nezabudnite, že najlepšie rozhodnutia sa nerobia na gauči, ale v teréne!