BRATISLAVA 1. apríla 2019 (WBN/PR) – Na Slovensko zavíta svetovo uznávaný psychológ a behaviorálny analytik Cliff Lansley. Cliff sa vo svojej kariére špecializuje na atraktívnu oblasť. V centre jeho bohatej a úspešnej kariéry je detekcia pravdy, podvádzania či zavádzania, stratégie získavania informácií a vypočúvania vo vysoko rizikových a závažných situáciách. Jeho skúsenosti a know how využívajú mnohé spravodajské služby a agentúry z vojenskej, bezpečnostnej a policajnej oblasti, ale i z oblasti boja proti terorizmu a podvodom v biznis sfére. Perličkou tiež je, že Cliffov kolega, Dr. Paul Ekman, bol vedeckým poradcom seriálu „Lie to Me“ (Klamári) televízie Fox, ktorý sa vysiela aj u nás.
Cliff bude koncom apríla hlavným spíkrom na odbornej konferencii European Compliance Forum, ktorú organizujú spoločnosti RUŽIČKA AND PARTNERS a DELOITTE ADVISORY. Konferencia sa zameria na význam a efektivitu compliance programov v biznise, no zároveň aj na hlbšiu analýzu individuálnych ľudských zlyhaní a spôsoby, ako im možno predchádzať.
Cliffov workshop je primárne určený korporátnym vyšetrovateľom, ktorí pri vyšetrovaniach podvodnej činnosti potrebujú zistiť pravdu. Na konci by všetci účastníci workshopu mali mať jasnenejšiu predstavu o tom, ako pristupovať k ľuďom, u ktorých sa chcú dopracovať k pravde, ako oddeliť mýty a vedecké poznatky pri detekcii klamstva a pravdy a ako spoľahlivo rozpoznať prejavy klamstva z tváre i celého tela.
Na margo širokej problematiky detekcie klamstva a pravdy Cliff Lansley hovorí: „V tejto oblasti existuje mnoho mýtov, ako postupovať a aké metódy zvoliť. Ak ste si napríklad mysleli, že tým najspoľahlivejším nástrojom či verifikátorom je detektor lži, tak sa mýlite. Ten vie zistiť len mieru stresu a úzkosti. Paradoxne, nič nepomôže človeku pri detekcii lepšie ako vedecké poznatky a vlastné skúsenosti. Mýtom tiež je, že oči klamára sa viac pohybujú. Naopak, skúsení klamári majú tendenciu udržať pevný pohľad, pretože pozorujú svoj objekt, či sú preňho uveriteľní. Pri detekcii klamstva a pravdy neexistuje jednoznačný indikátor. Na to, aby sme určili, či človek klame alebo hovorí pravdu, potrebujeme 3 indikátory a 2 komunikačné kanály (telo, hlas, slová, štýl interakcie, psycho – fyziológia), ktoré nám v mixe do 7 sekúnd dajú informáciu či istotu, čo človek robí.“
Ľudia neklamú bezdôvodne. Za klamstvom je vždy vedomá či nevedomá motivácia. Cliff Lansley vysvetľuje: „Dôvody klamstva by sme mohli všeobecne zhrnúť do 7 základných bodov. Úplne najčastejšou motiváciou klamať je snaha zakryť nejakú odmenu alebo prospech, ktorý klamár získal porušením pravidiel.
Druhým najčastejším dôvodom je naša snaha ochrániť niekoho pred vážnou ujmou, poškodením. Nechceme, aby nášho partnera, priateľa, kolegu, súrodenca za niečo potrestali a vystavili ho tak nebezpečenstvu. Otázkou je, či spoločnosť akceptuje takéto klamstvá. Stane sa totiž, že takéto klamstvá narazia priamo na porušenie platných zákonov. Klamanie v prospech ochrany seba samého je tiež častým motívom. Ide o tzv. samoochrannú lož. Príkladom môže byť situácia, keď je dieťa samo doma, na dvere klope cudzí človek a ono mu odpovie, nech sa vráti neskôr, pretože rodič spí. Niektoré klamstvá povieme aj z dôvodu, že chceme, aby nás iní obdivovali. Klamstvom si tiež chceme chrániť naše súkromie. Dcéra po otázke s kým telefonovala neodpovie mame, že telefonovala so svojím priateľom, ale radšej, že s kamarátkou. Len v silnom vzťahu, ktorý je o vzájomnej dôvere, by dcéra bola dosť odvážna na to, aby odpovedala, že „to je súkromné“, čím by zároveň mame oznámila, že má právo mať tajomstvo. Niektorí ľudia klamú, pretože skúšajú svoje schopnosti, či vlastne vedia klamať. Ak sa im to podarí, testujú svoju zručnosť ďalej. Tento typ klamstva je vlastný menším deťom, avšak niektorí jedinci ho používajú celý život a tešia sa z moci, ktorú im dáva kontrola nad informáciami, ktoré ich majú doviesť k ich cieľu.
Klamstvo nám niekedy pomôže vyhnúť sa rozpakom. Rozliali sme v reštaurácii na stoličku vodu, niekto iný si na ňu sadne a my sa tvárime prekvapene, ak nám o tom náš spoločník povie. Niekedy klameme, aby sme sa vopred takýmto situáciám vyhli. Naoko sme nenašli na večer opatrovateľku k deťom, aby sme nemuseli stráviť večer v spoločnosti nudných známych. Klamstvo vie byť, paradoxne, aj prejavom fiktívnej slušnosti a funguje ako akési „sociálne mazivo“. Pochválime krásny červený kabát, aj keď nám sa nepáči. Cliff Lansley k tomu dopĺňa: „Tieto lži nepovažujem za lži o nič viac než blufovanie v pokri, hranie v divadelnej hre, alebo keď požadovaná cena nakoniec nie je predajnou cenou. To zodpovedá definícii klamstva, ktorú používame, čo je „úprimný pokus zavádzať druhých bez predchádzajúcej indície“. Vo všetkých týchto prípadoch publikum nečaká, že mu bude povedaná pravda, to je známe. Ale podvodníci sú klamári, pretože využívajú naše očakávania, že nám bude povedaná pravda.“
Ako sa hovorí, aj majster sa utne. Cliff Lansley má tiež osobné skúsenosti, ktoré ho veľa naučili: „Začiatkom mojej kariéry som sa stretol s prípadom, kedy som bol presvedčený, že osoba, ktorú som analyzoval, prejavuje viacnásobné znaky podvodného správania. Dozvedel som sa, že som sa mýlil. Tú ženu som síce posudzoval ako klamárku, avšak nebral som do úvahy typ jej osobnosti. Bola to plachá, nervózna žena, ktorá sa takto prejavovala vždy pri interakcii s ľuďmi.“
Svoj workshop s názvom „Ako sa dopátrať pravdy pri forenznom vyšetrovaní“ bude Cliff Lansley mať v druhý deň konferencie, 26. apríla 2019, v dopoludňajších hodinách.
Konferencia European Compliance Forum 2019 sa uskutoční 25. a 26. apríla 2019 v hoteli Zochova chata v Modre. Detailné informácie o podujatí s možnosťou registrácie nájdete na stránke https://compliance-ecf.eu/