BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) – Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré postavili rozvojovú pomoc na chvost návrhu budúcoročného rozpočtu. Vyhlásila to štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Oľga Algayerová vo švédskom Štokholme, kde sa konali Európske rozvojové dni. „Znižujeme síce rozpočet, ale nie je to definitívne číslo,“ tvrdí. Zopakovala, že sa na Slovak Aid budú hľadať peniaze vo vnútorných zdrojoch ministerstva. Podľa záväzku malo Slovensko v roku 2010 na rozvojovú pomoc poskytnúť 0,17 percenta hrubého národného dôchodku, čo by znamenalo vyčleniť asi 103 miliónov eur. Návrh budúcoročného rozpočtu ale počíta iba s 53,6 milióna. Ako tvrdí Algayerová, multilaterálne príspevky sa neznižujú. Bilaterálnu pomoc ale vláda v rozpočte zoškrtala až o vyše 60 percent.
Všetky krajiny únie sú v stave finančnej a hospodárskej krízy a preto je tendencia obmedziť alebo priškrtiť výdavky na rozvojovú pomoc, tvrdí štátna tajomníčka. „Nie je to vhodná taktika. Práve rozvojová pomoc môže naštartovať hospodársky rast aj u poskytovateľov, aj u prijímateľov,“ vyhlásila. „Pokiaľ nebudeme tieto problémy riešiť práve v čase hospodárskej krízy, tak sa budú globálne problémy, ako je demokracia, životné prostredie, aj ekonomické problémy len zhoršovať v rozvojových krajinách. Samozrejme, tieto problémy nemajú hraníc, takže sa prenášajú spätne k nám a ohrozuje to priamo nás,“ myslí si tajomníčka. Problémy podľa nej môže spôsobiť napríklad migrácia, chudoba, či choroby. „My sa nemôžeme tváriť, že prosperujeme a nás sa problémy rozvojového sveta netýkajú,“ uzavrela Algayerová.
Slovensko poskytuje pomoc šestnástim krajinám západného Balkánu, východnej Európy, Afriky a Ázie. Programovými krajinami, na ktoré ide najviac prostriedkov, sú Srbsko, Keňa a Afganistan. Slovensko podporuje budovanie demokracie, demokratických inštitúcií či dodržiavanie ľudských práv, druhým sektorom sú infraštrukturálne projekty a posledným životné prostredie a poľnohospodárstvo. Keď rozpočet schvália aj poslanci parlamentu, spracuje sa národný program rozvojovej pomoci, kde financie rozpíšu na jednotlivé položky. Až potom bude jasné, koľko peňazí pôjde na projekty, humanitárnu pomoc či mikrogranty, vysvetlila riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Eva Kolesárová. „Zatiaľ situácia vyzerá pre nás dosť dramaticky, ale ja som v tomto optimista a verím, že sa podarí nájsť nejaké rezervy v rámci ministerstva,“ vyhlásila.
Európska únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci vo svete – až 60 percent všetkých prostriedkov ide z členských krajín únie. Európske rozvojové dni predstavujú najdôležitejšiu európsku platformu pre diskusiu a výmenu stanovísk o globálnych problémoch vo všetkých kľúčových oblastiach, ako sú správa vecí verejných, zmeny klímy, medzinárodné financovanie, obchod, potravinová bezpečnosť, voda, energie, úloha médií a ľudské a sociálne práva.
SITA