BRATISLAVA 24. júna (WEBNOVINY) – Rozsah bezplatného zdravotníctva sa na Slovensku pravdepodobne zúži. Už čoskoro by sa totiž mohlo stanoviť, čo dostanú pacienti v rámci zdravotnej starostlivosti zadarmo, ale aj to, za čo si naopak budú musieť priplatiť. Naznačujú to programové tézy, ktoré zverejnili strany budúcej vládnej koalície. Tie totiž hovoria o zadefinovaní tzv. základného balíka alebo „zákonného nároku na rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia“.
Ten bude rovnaký pre všetkých a každá zdravotná poisťovňa ho bude povinná zabezpečiť. Úhrady nad rámec tohto balíka, ako aj nadštandardné služby by mali byť riešené formou pripoistenia. Pacienti by tak mali presne poznať, na aké služby majú v zdravotníctve zo zákona nárok zadarmo, a za aké si budú musieť priplatiť. Ide pritom o zmenu, na ktorú ešte pred voľbami vyzývali aj zdravotnícki analytici.
O potrebe zúženia bezplatnej zdravotnej starostlivosti hovorili aj lekári. Podľa vyjadrení Slovenskej lekárskej komory z konca apríla tohto roka je nevyhnutné verejne si priznať, že Slovensko nemá dostatok finančných prostriedkov na taký rozsah zdravotnej starostlivosti „zadarmo“, aký je v súčasnosti určený legislatívou. Podľa jej prezidenta Milana Dragulu je teda nevyhnutné rozbehnúť systém pripoistenia.
Novovznikajúca pravicová vláda však plánuje veľké zmeny v celkom zdravotníckom systéme. Týkať by sa mali nielen pacientov, ale aj poisťovní a poskytovateľov. Pacienti budú môcť napríklad pravdepodobne opäť navštíviť špecialistu bez výmenného lístka. Seniori a zdravotne postihnutí sa môžu tešiť na zavedenie stropu na doplatky za lieky. Strany majú v pláne aj zavedenie bonusu pri platbách na zdravotné poistenie pre tých, ktorí nevyčerpali zdravotnú starostlivosť.
Budúca koalícia však avizuje aj zmeny pri obmedzení použitia zisku zdravotných poisťovní, pre ktoré Slovensko čelí medzinárodným arbitrážam. Chce taktiež zvážiť zvýšenie percenta poistného, ktoré nebude predmetom prerozdeľovania a rozšíriť kompenzáciu rizikovej štruktúry poistencov o kritérium zdravotného stavu.
Minulosťou by sa mali stať aj rozdielne platby za tie isté výkony vo fakultných a v malých okresných nemocniciach. Pravicové strany totiž chystajú zrovnoprávnenie financovania zdravotníckych zariadení, ako ja zavedenie platby za diagnózu. Nemocnice však podľa všetkého čakajú aj ďalšie zmeny, všetky by mali získať právnu formu obchodných spoločností a prebehnúť by mala aj transformácia neziskových organizácií na akciové spoločnosti. Prehodnotí sa pravdepodobne aj celá sieť poskytovateľov.
Novovznikajúca vláda plánuje aj zmeny pri prerozdeľovaní licencií na záchrannú zdravotnú službu. Na prevádzku jednotlivých bodov by sa už totiž mali vyhlasovať výberové konania. Zároveň chce vrátiť nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť, aby Protimonopolný úrad SR mohol účinnejšie zasiahnuť proti kartelových dohodám poskytovateľov a poisťovní pri rokovaniach o zmluvách.
Zdravotnícky think tank Health Policy Institute (HPI) víta dohodu pravicových strán na programových tézach budúcej vlády a označuje ich za progresívne. Slovenské zdravotníctvo podľa neho má vďaka nim šancu sa za štyri roky „významne posunúť vpred a lepšie napĺňať svoje poslanie, ktorým je zlepšovanie zdravotného stavu, spokojnosti a finančnej ochrany obyvateľov“.
Za tri najdôležitejšie body považuje zmenu spôsobu financovania nemocníc, ich transformáciu na akciové spoločnosti a jednoznačné stanovenie rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Inštitút však zároveň upozorňuje, že do programových téz sa nedostali niektoré opatrenia, ktoré sú podľa neho potrebné na dokončenie reformy zdravotníctva.
HPI by privítal rozdelenie najväčšej poisťovne na trhu, štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne na tri až štyri menšie časti a ich následnú privatizáciu v medzinárodnom tendri. Vysoká koncentrácia na poistnom trhu totiž podľa neho deformuje súťaž poisťovní i poskytovateľov. „Privatizáciou by sa štát mohol začať plne venovať regulácii systému. Výnosy z nej by bolo možné použiť na rekonštrukciu alebo výstavbu nemocníc v slovenských regiónoch,“ dopĺňa inštitút.
V tézach podľa analytikov absentuje aj zavedenie tzv. „jumbo-clustrov“ pri kategorizácii liečiv. Úhrady za lieky sa totiž aktuálne v kategorizácii stanovujú na základe porovnania s rovnakými účinnými látkami. Jumbo-cluster by umožnil ich porovnávanie aj s odlišnými liečivami, ktoré majú podobné účinky. Rozšírila by sa tak súťaž medzi výrobcami liekov, ktorá by priniesla tlak na zníženie cien.
HPI v súčasnosti na Slovensku ako aj v predstavených tézach chýba i zavedenie mechanizmu na posudzovanie nákladovej efektívnosti nových medicínskych technológií tzv. Health Technology Assessment (HTA), ako sú napríklad nové lieky, prístroje, či postupy. „Rozhodovanie o tom, čo budeme hradiť z verejných zdrojov, tak nie je vždy podložené objektívnym zhodnotením nákladov a benefitov. HTA agentúra by umožnila prijímať odborné rozhodnutia a minimalizovať politické tlaky,“ tvrdí inštitút.
SITA