Politici by sa nemali riadiť prieskumami verejnej mienky, pretože zodpovedný prístup v politike je „alfou a omegou“ dobrého spravovania vecí verejných. Pre agentúru SITA to povedal politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Priestor pre rast vládnych strán
Reagoval tak na výsledky prieskumu agentúry Polis Slovakia, ktorý pre televíziu Joj urobila od 24. do 28. apríla na reprezentatívnej vzorke 1 091 respondentov. Voľby by podľa prieskumu vyhrala strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) so ziskom 24,4 percenta hlasov.
Štefančík podotkol, že prieskumy môžu naznačovať istý trend, správni a rozumní politici by sa však nimi riadiť nemali. Rast politickej strany v priebežných meraniach verejnej mienky podľa neho závisí od momentálnych nálad voličov a tie sa aktuálne odrážajú od vplyvu protipandemických opatrení. „Ak sa opatrenia budú zmierňovať, ak sa bude viac ľudí očkovať, ak vakcíny zaberú a Igor Matovič (OĽaNO) nebude dávať najavo svoju výnimočnosť, vytvorí sa priestor pre rast vládnych strán,“ myslí si politológ.
Voliči OĽaNO sa môžu vrátiť
Poukázal tiež na to, že voliči krajnej pravice si našli nový objekt záujmu v podobe politickej strany Republika. V prieskume dosiahla strana europoslanca a bývalého člena strany Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS) Milana Uhríka 3,3 percenta, pričom ĽSNS získala 3 percentá. Po prípadnom uväznení Mariana Kotlebu môže strana Republika podľa Štefančíka ešte preferenčne rásť.
Vládnemu hnutiu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) odovzdalo v prieskume svoj hlas 11,8 percenta voličov a obsadilo tak druhé miesto. Štefančík uviedol, že bude závisieť v prvom rade od správania a konania šéfa strany OĽaNO Igora Matoviča, či sa strana udrží na dvojcifernom čísle. „Ak sa Matovič stiahne do úzadia, nechá viac priestoru premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO), nebude zbytočne vyvolávať konflikty a vláda sa tak bude môcť sústrediť na svoju prácu, viem si predstaviť, že niektorí voliči sa časom k OĽaNO vrátia,“ konštatoval.
Prieskumy ako pritiahnutie divákov
Prieskum pre televíziu Joj zisťoval aj dôveryhodnosť vlády. Z jeho výsledkov vyplýva, že kabinetu dôveruje 33,7 percenta účastníkov prieskumu, kým nedôveru mu prejavilo 50 percent a 16,3 percenta opýtaných nevedelo na túto otázku odpovedať. Politológ však výsledky prieskumov o dôveryhodnosti vlády vníma ako nezmysel, ktorý slúži len „na pritiahnutie divákov k televíznym obrazovkám či k internetovým portálom“.
Vysvetlil, že výpovedná hodnota týchto prieskumov je minimálna, keďže dôvera voličov k politikom sa odvíja od ich popularity. „Ak politik robí nepopulárne opatrenia, klesá mu aj dôvera. Naopak, keď sa rozhadzujú peniaze z helikoptéry, stúpa popularita a s ňou aj dôvera. Problém je v tom, že dobrý politik by nemal robiť populárne opatrenia, ale správne opatrenia a tie následne urobiť populárnymi,“ objasnil Štefančík. Zároveň poznamenal, že v období každej vážnej krízy robí dobrá vláda ťažké a tvrdé opatrenia, a preto sa stáva nepopulárna a nedôveryhodná.