Aktualizované: Na Ukrajine vyhlasujú stanné právo, dôvodom konflikt s Ruskom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Petro Porošenko
Foto: archívne, SITA/AP
  • aktualizované 26. novembra, 22:23

MOSKVA 26. novembra (WebNoviny.sk) – Ukrajinský parlament v pondelok večer prijal veľkou väčšinou hlasov návrh prezidenta Petra Porošenka a ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany na vyhlásenie stanného práva v súvislosti s konfliktom s Ruskom.

To bude trvať 30 dní, hoci pôvodne ho prezident plánoval vyhlásiť až na 60 dní od pondelka 26. novembra 2018 do 25. januára budúceho roka

„Doba stanného práva bola skrátená zo 60 na 30 dní. Prezidentský dekrét inštruuje vojenských veliteľov, predstaviteľov exekutívy a miestnych predstaviteľov, aby prijali potrebné opatrenia na zaistenie obrany, bezpečnosti občanov a záujmov štátu,“ oznámil po hlasovaní v parlamente šéf Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksandr Turčynov.

Do služby povolajú zálohy

Počas stanného práva môžu byť za účelom pripravenosti krajiny čeliť bezpečnostnému ohrozeniu obmedzené aj niektoré práva jej obyvateľov a je zjednodušené prijímanie rozhodnutí v bezpečnostnej oblasti najvyššími orgánmi krajiny. Armáda by mala podliehať stavu mobilizácie a podľa všetkého by začala hneď do služby povolávať zálohy.

Porošenko ďalej požaduje od Ruska, aby okamžite prepustilo ukrajinských námorníkov a lode, ktoré zadržalo počas nedeľňajšieho incidentu v Kerčskom prielive spájajúcom Čierne a Azovské more.

„Požadujeme, aby boli urýchlene odovzdaní ukrajinskej strane,“ vyjadril sa politik v pondelok počas zasadnutia ukrajinskej bezpečnostnej rady. Zároveň vyzval na „deeskaláciu“ krízy okolo Krymského polostrova.

Ukrajinci vraj nerešpektovali uzáveru

Situácia v Kerčskom prielive sa vyostrila, keď sa cezeň snažili preplávať tri ukrajinské lode plaviace sa z Odesy na pobreží Čierneho mora do Mariupoľa na pobreží Azovského mora a zaútočilo na ne ruské námorníctvo. Rusko tvrdí, že údajne prieliv dočasne uzatvorilo ale Ukrajinci túto dočasnú uzáveru nerešpektovali.

Do jedného ukrajinského remorkéra narazila ruská loď a poškodila mu motor, na dva ukrajinské delové člny Rusi strieľali a všetky tri lode nakoniec zadržali. Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov Rusi zadržali 23 námorníkov, pričom šesť pri incidente utrpelo zranenia, dvaja z nich vážne. Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zranenia utrpeli traja ľudia.

Incident pridal napätiu, ktoré sa medzi krajinami vystupňovalo po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedeľňajšieho incidentu.

Konflikt vraj vyprovokovali Ukrajinci

Rusko trvá na tom, že konflikt vyprovokovali Ukrajinci. „Ich cieľ je jasný – vytvoriť v regióne konfliktnú situáciu,“ komentovala situáciu ruská FSB. „Sú nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že Kyjev pripravil a uskutočnil provokácie v Čiernom mori. Tieto materiály budú čoskoro zverejnené,“ dodala ruská tajná služba.

„Ide o charakteristické správanie sa Ukrajiny: provokovať, vytvárať tlak, a potom obviňovať z agresie,“ pustila sa v nedeľu večer na Facebooku do Kyjeva aj hovorkyňa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová.

Proti zadržaniu lodí protestovali pred ruským veľvyslanectvom v Kyjeve desiatky ľudí. Niektorí pred veľvyslanectvo položili papierové loďky, iní zase hádzali dymové granáty a zapaľovali pneumatiky naskladané pred budovou.

Krajne pravicová skupina C14 na sociálnej sieti Facebook zverejnila fotografiu podpáleného auta s ruskými diplomatickými značkami, ktoré sa nachádzalo pred veľvyslanectvom. Protesty sa uskutočnili aj v západoukrajinskom Ľvove, kde ich zorganizovala krajne pravicová strana Národný zbor.

Demonštranti pred budovou ruského konzulátu zapaľovali pneumatiky. Národný zbor vyzval aj na demonštráciu pred kanceláriou Petra Porošenka v Kyjeve. Prezident podľa strany nie je voči Rusku dostatočne agresívny.

 

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Petro Porošenko
Firmy a inštitúcie NATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy