Oproti minulému roku sa podiel Slovákov vnímajúcich Rusko ako hrozbu zvýšil z 20 na 62 percent. Konštatuje to prieskum verejnej mienky Globsec Trends 2022, ktorý meria zmenu postojov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy vplyvom vojny na Ukrajine.
Aj napriek tomu, že viac ako 50 percent respondentov na Slovensku uviedlo, že Rusko je primárne zodpovedné za konflikt na Ukrajine, 16 percent si tiež myslí, že zodpovedná je Ukrajina, pretože utláčala rusky hovoriacu časť populácie.
Prokremeľská obhajoba vojny
Najviac ľudí na Slovensku zo všetkých skúmaných krajín (28 %) tvrdí, že západ vyprovokoval Rusko.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Podľa Globsecu to potvrdzuje dlhodobú zraniteľnosť Slovenska voči dezinformáciám a prokremeľskej propagande. Tlačovú správu poskytol PR manažér Globsecu Adam Sipos.
Vojna na Ukrajine: Rusi už kontrolujú väčšinu Sjevjerodonecka, Arestovyč pýta rakety a Čaputová navštívila Kyjev (online)
Celkovo 23 percent Slovákov tiež vníma Ukrajinu ako „bábku Západu“, pričom táto prokremeľská obhajoba vojny rezonuje len u 7 percent Čechov.
Konšpiračné teórie
Zároveň 55 percent slovenských respondentov verí konšpiračným teóriám o tajných spolkoch či skupinách, ktoré riadia svet.
„Aj napriek tomu, že niektoré postoje ku geopolitike sa s vojnou zmenili, dáta opäť potvrdili silnú náchylnosť Slovákov veriť konšpiračným teóriám. Miera súhlasu s konšpiračnými teóriami sa na Slovensku za posledné roky nezmenila a ostáva jedna z najvyšších v regióne. Navyše Slovensko vyniká aj v miere pocitu ohrozenia. Približne polovica respondentov na Slovensku má pocit, že ich hodnoty a identita je ohrozovaná západom či migrantmi,“ doplnila Dominika Hajdu, ktorá vedie Centrum pre demokraciu a odolnosť.
Zvýšené vnímanie Ruska ako hrozby na Slovensku kopíruje trend v celom regióne s výnimkou Bulharska a Maďarska. „Rusko je dnes väčšinou Slovákov vnímané ako hrozba, ale paradoxne ho zároveň 37 percent, najviac v regióne, vníma ako strategického partnera Slovenska. Jedným z dôvodov môže byť neustále prízvukovanie našej závislosti od ruského plynu v politickej diskusii, ktorá sa pretavuje do vnímania Ruska ako partnera,“ uviedla senior analytička a spoluautorka publikácie Katarína Klingová.