Kolísanie hodnoty ruského rubľa odhalilo trhliny v ekonomike Ruska a aj keď Kremeľ zvýšením úrokových sadzieb nateraz, zdá sa, zažehnal prepad meny, sankcie Západu účinkujú ako pomalý jed.
Nedostatok pracovnej sily
Život v Moskve sa navonok nevymyká tomu, čo obyvatelia ruskej metropoly bežne zažívali pred vojnou na Ukrajine, no zatiaľ mnohokrát neviditeľné problémy ruskej ekonomiky môžu byť už zanedlho vypuklejšie.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Nezamestnanosť je síce podľa oficiálnych čísel nízka, ekonomický rast je lepší, než mnohí očakávali, a inflácia je na ruské pomery mierna, pre ľudí s obmedzenými príjmami je však náročná. Mnohí Rusi priznávajú, že hoci z krajiny odišli mnohé zahraničné spoločnosti, stále dokážu, aj vďaka obchádzaniu sankcií, nahradiť žiadaný tovar z iných zdrojov.
Vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky. Ako dlho ju ešte vydržia financovať?
Nedostatok pracovnej sily, ktorý pramení z odchodu ľudí z krajiny, tiež podporuje platy, zatiaľ čo vládou dotované hypotéky pomáhajú udržiavať aktivitu v oblasti nehnuteľností.
Korozívna a politicky trápna inflácia
Ani tieto navonok pozitívne veci však nemôžu zakryť dilemu v srdci ruskej ekonomiky – ako financovať armádu a zároveň nepodkopať národnú menu a neprehrievať ekonomiku korozívnou a politicky trápnou infláciou.
Čo sa týka tlaku na rubeľ, Rusko ako jeden z najväčších svetových dodávateľov ropy zarába menej z predaja tejto komodity z dôvodu západných sankcií. To znižuje obchodný prebytok krajiny, pretože aj Rusi a spoločnosti nakupujú viac produktov zo zahraničia.
Doláre z príjmov z ropy je možné vymeniť za väčšie množstvo rubľov, ktoré môžete minúť na vládne agentúry, mzdy pracovníkov a dôchodky. Ruská mena sa však v ostatnom čase na vkus Kremľa príliš prepadla.
Neexistuje dobré riešenie
Pred dvomi týždňami rubeľ klesol oproti americkému doláru na 17-mesačné minimum. Ruská mena v tomto roku stratila už takmer 40 percent svojej hodnoty a 14. augusta oslabila na úroveň viac ako 100 rubľov za dolár.
Po zvýšení úrokových sadzieb medzitým rubeľ posilnil, no vzápätí opäť mierne klesol a v utorok sa obchodoval na úrovni 95,5 rubľa za dolár. Vlani sa ruská mena pohybovala na úrovni 60 rubľov za dolár. Vďaka ziskom z ropy má vláda zanedbateľný dlh a veľké rezervy, hoci asi polovica týchto zásob bola zmrazená sankciami.
Analytik Robin Brooks však tvrdí, že z dlhodobého hľadiska ruská ekonomika pod tlakom sankcií a Putinových vojnových výdavkov čelí tomu, že „pomaly zhorí“. „Z môjho pohľadu neexistuje dobré riešenie,“ poznamenal expert z Inštitútu medzinárodných financií.
Putinove rozhodnutia narúšajú ekonomický rast
Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti tvrdí, že prioritou ruského režimu nie je blahobyt ruských domácností.
„Zvýšenie úrokových sadzieb s cieľom posilniť rubeľ škrtí súkromnú ekonomiku, alebo tú časť ekonomiky, ktorá nesúvisí s vojnou a obranným priemyslom, takže zostane dostatok zdrojov na pokračovanie vojny.“
Z dlhodobého hľadiska podľa neho Putinove rozhodnutia narúšajú ekonomický rast a kladú väčší dlhodobý tlak na rubeľ. Bez zahraničných investícií potrebných na výrobu zložitých tovarov bude Rusko vyrábať menej toho, čo potrebuje, a viac dovážať.
„A to bude znamenať, že v budúcnosti si ruskí občania nebudú môcť dovoliť rovnakú úroveň a rovnaký životný štýl ako v minulých rokoch,“ povedal Kluge.