BRATISLAVA 7. októbra (WEBNOVINY) – S výsledkami júnových parlamentných volieb bolo krátko po nich spokojných 37 percent občanov. Oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám v roku 2006 sa toto číslo dramaticky nezmenilo. Relatívne vysoký je podiel tých, ktorí tvrdia, že záleží na tom, kto vládne a koho ľudia volia – 60 percent. Vyplýva to z povolebného prieskumu voličského správania sa a súvisiacich tém, na ktorom spolupracovali Inštitút pre verejné otázky (IVO), Sociologický ústav SAV a Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK. Od 18. júna do 20. júla ho uskutočnila agentúra TNS SK na reprezentatívnej vzorke 1203 voličov. Prieskum je prvýkrát súčasťou medzinárodného projektu Porovnávacie štúdie volebných systémov, ktorý sa už mnoho rokov uskutočňuje v desiatkach krajín celého sveta.
Spokojnosť s fungovaním demokracie na Slovensku uviedlo 38 percent respondentov. „Nie je to spokojnosť s demokraciou ako takou, ľudia konštatujú mnohé nedostatky v jej kvalite,“ podotkla pri dnešnej prezentácii prieskumu Oľga Gyárfášová z IVO. Za najdôležitejšie problémy označili oslovení nezamestnanosť, korupciu a klientelizmus, hospodársku a finančnú krízu, politické problémy súvisiace so zostavovaním vlády, výsledky volieb a životnú úroveň ako aj sociálne istoty. Priority voličov jednotlivých strán sa do určitej miery odlišujú – voliči súčasnej koalície, najmä SDKÚ-DS a SaS, podstatne častejšie poukazovali na problém korupcie a stavu demokracie, voliči SDKÚ-DS k tomu aj na hospodársku krízu a voliči SNS akcentovali výraznejšie rómsky problém.
Strany dnešnej koalície SDKÚ-DS, KDH a SaS sú podľa ich voličov tými, ktoré dokážu ich problémy riešiť. „Pokiaľ sa tak nestane, môže to vyvolať isté sklamania,“ upozornila Gyárfášová. Špeciálnym prípadom sú voliči SNS, ktorí nevidia svoju stranu ako tú, ktorá je kompetentná riešiť ich problémy. „Nie je to strana, ktorá by bola videná ako strana nejakých verejných politik, ale skôr tam zrejme funguje nejaká emocionálna väzba, alebo je to skôr strana nejakej identity, ale zrejme pre časť voličov SNS táto identita nebola dostatočná a preto túto stranu opustili,“ zhodnotila Gyárfášová. Ako poukázala, slovensko-maďarské vzťahy, ktoré politici vnímali pred voľbami ako veľmi dôležité, nehrali podľa výsledkov prieskumu u voličov zásadnú rolu. Aj preto boli podľa nej volebné výsledky strán, ktoré ju povýšili na top tému, omnoho slabšie ako predpokladali.
Najvyšší podiel rozhodnutých voličov mali pred kampaňou Smer-SD a SNS, najnižší nové strany Most-Híd a SaS. Tesne pred voľbami sa rozhodovala pätina voličov. Viac váhania pri rozhodovaní bolo podľa Gyárfášovej v tábore dnešnej vládnej koalície, zároveň však zostala zachovaná značná „vnútrobloková“ lojalita. Ako z prieskumu vyplynulo, medzi priaznivcami strán dnešnej vládnej koalície a opozície sú hlboké nesympatie. Najväčšia vzdialenosť je medzi etnicky definovanými stranami SNS a Most-Híd, a nie medzi ideovo rozdielnymi stranami. Voliči SNS vyjadrujú vysoké sympatie k Smeru-SD, no neplatí to opačne. V rámci vládnej štvorky majú od seba najďalej KDH a SaS. Spomedzi vládnych strán má k Smeru-SD najbližšie KDH, zároveň pre voličov Smeru je KDH najprijateľnejšou stranou dnešnej koalície. Najsympatickejšou stranou v pohľade celej verejnosti je Smer-SD.
Najobľúbenejším lídrom je Béla Bugár z Mosta-Híd. Sympatie voličov k nemu prevyšujú sympatie k samotnej strane. Opačným príkladom je SDKÚ-DS, kde samotná strana má u voličov o niečo vyššie sympatie ako volebná líderka a súčasná premiérka Iveta Radičová. V KDH, SaS a Smere-SD sú sympatie k strane a lídrovi pomerne vyrovnané. Kriticky nízka je miera sympatií voličov SNS k Jánovi Slotovi, pomer je 64 ku 14. Zaujímavosťou je, že KDH častejšie volia ženy ako muži, pri SNS je to naopak.
SITA
