Samosprávy majú zviazané ruky, dlhodobé problémy s pozemkami ohrozujú aj čerpanie eurofondov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
komasácia, pozemky, pôda
Foto: ilustračné, Getty images

Dlhodobé problémy s pozemkami vážne ohrozujú čerpanie európskych investičných a štrukturálnych fondov zo strany miest a obcí aj v novom programovom období. Zároveň obmedzujú samosprávy na rozvoji územia. Upozornil na to Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), s viacerými starostami počas tlačovej konferencie v Spišských Tomášovciach (okr. Spišská Nová Ves).

Symbolicky sa konala na miestnom multifunkčnom ihrisku. Aby ho mohla obec postaviť, musela vysporiadať viac ako tri stovky vlastníkov pozemkov. Podľa Kaliňáka budú žiadať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, aby tento takmer tridsaťročný problém začalo riešiť a nenechávalo to v rukách Slovenského pozemkového fondu (SPF).

Vláda by mala problém začať riešiť

Viacerí starostovia sa zhodli na tom, že problém pri riešení pozemkov je často na strane Slovenského pozemkového fondu. Za komplikovanú označili aj komunikáciu s ním.

„Je nemožné, aby sme ako starostovia a primátori čakali roky na odpovede zo Slovenského pozemkového fondu pri budovaní ciest, chodníkov či cyklochodníkov. Cez hranu je podľa nás aj to, aby si Slovenský pozemkový fond vypýtal v Rajeckej doline 50 eur za meter štvorcový pri vysporiadaní cintorína alebo pozemkov pod školou. Je to scestné, aby štát štátu predával pozemok pod cintorínom za 50 eur,“ povedal Martin Červenka, starosta obce Ratkovce (okr. Hlohovec) a predseda Sekcie pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ZMOS.

Starostke Spišských Tomášoviec Zuzane Nebusovej sa pozemky pred výstavbou multifunkčného ihriska podarilo vysporiadať až za desať rokov. Mali 335 spoluvlastníkov. Riešiť musela aj 122 dodatočných dedičských konaní.

Tvrdí, že SPF nechcel v tejto veci konať. Neznámych vlastníkov preto hľadala za pomoci miestneho farára, matriky a štátneho archívu. „Bolo by už načase, keby sa aspoň jedna vláda začala zaoberať tým, aby sa tie pozemky, ktoré slúžia na verejnoprospešné stavby, začali riešiť formou vyvlastňovania, aj keď je to inštitút, ktorý dlho trvá, niekedy tri roky,“ skonštatovala.

Najhorší vlastník pozemkov

Na absurditu poukázal aj Ondrej Snopko, starosta obce Hiadeľ (okr. Banská Bystrica), ktorý sa pustil do vysporiadania pozemkov v dedičskom konaní. Jedna z parciel, ktorá má 154 metrov štvorcových, má 1 500 vlastníkov. Podľa starostu ide o neriešiteľný problém a pomôcť môže len zmena zákona v súvislosti s vysporiadavaním pozemkov na verejnoprospešné stavby.

Nespokojnosť s fungovaním SPF vyjadril aj starosta obce Horná Maríková Miroslav Hamár. Obec má rozlohu takmer päťtisíc hektárov, pričom podľa jeho slov patrí takmer 40 percent pozemkov pod Slovenský pozemkový fond. Ide o nevysporiadané pozemky vlastníkov, ktorí tam dávno nebývajú. „Je to spôsobené tým, že obec mala v minulosti 7 500 obyvateľov, v súčasnosti ich má 600, ale pozemkové práva tam ostali,“ opísal Hamár.

Ako príklad uviedol vlastníka, ktorý sa narodil 1. februára 1850. Obec sa už nevie dopátrať jeho potomkov, len do roku 1900 sa narodilo 40 vlastníkov zapísaných v katastri. „Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje štát v týchto konaniach, je najhorším vlastníkom, aký môže byť. Nič vám nepokosí, nič vám neudržuje, nedáva vám ako obci žiadne financie, čo sa týka dane za pozemky, ktoré sú tam. Pozemky zarastajú,“ zhodnotil.

Ako riešenie navrhol, okrem iného, prijať zákon, ktorý by umožnil všetky takéto pozemky do výmery desaťtisíc metrov štvorcových bezplatne previesť na obce.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie SPF Slovenský pozemkový fondZMOS Združenie miest a obcí Slovenska