Po tom, ako sa nedávno svet sústredil na napätú situáciu na východe Ukrajiny, kde Rusko začalo rozmiestňovať svojich vojakov, sa pred týždňom začali pohľady zameriavať na Blízky Východ.
Dôvodom je eskalácia napätia, ktorá vyvrcholila až do útokov medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Vypuknutie konfliktu
Strety vypukli počas druhého májového víkendu v blízkosti mešity al-Aksá, na posvätnom mieste v jeruzalemskom Starom meste, ktorému hovoria židia Chrámová hora a moslimovia Vznešená svätyňa.
To býva často zdrojom izraelsko-palestínskeho násilia, pričom je považované za tretie najposvätnejšie miesto islamu.
Izrael spustil nové útoky na Pásmo Gazy, pri náletoch zničili aj tajné tunely militantov
Hnutie Hamas dalo Izraelu ultimátum na stiahnutie svojich vojakov z blízkosti mešity. Keďže Izrael neposlúchol, Hamas vystrelil smerom do jeho územia rakety. To v podstate spustilo masívny útok zo strany Izraela.
Neprimerané reakcie
Podľa bezpečnostného experta, generála Andora Šándora boli obe reakcie neprimerané. Izraelské rozhodnutie považuje za brutálne a nekompromisné.
Hlavným cieľom Izraela je teraz podľa neho čo najviac oslabiť vojenskú silu hnutia Hamas. Teda zničiť odpaľovacie zariadenia, systémy velenia, spojenia i spravodajstva.
OSN vyzvala k ukončeniu konfliktu v Pásme Gazy, izraelský premiér chce pokračovať v útokoch
„Je evidentné, že Izrael sa rozhodol maximálne znížiť vojenské kapacity Hamasu, a tým si na nejaký čas uvoľniť ruky, kým sa Hamas zase vyzbrojí a podarí sa mu obnoviť zásoby rakiet,“ povedal pre Webnoviny.sk.
Izrael si je vedomý, že bude nejaký čas kritizovaný, no teraz si podľa odborníka nemôže dovoliť poľaviť. Keďže je konflikt rozpútaný, snaží sa ho zásadným spôsobom využiť pre svoje ciele. Nie je to pritom nič prekvapivé, pretože Izrael tieto problémy vždy riešil dôrazne.
Silný súper
Hamas reaguje na izraelské útoky streľbou ďalších rakiet. Tie si podľa experta dokáže vyrábať aj samo, i keď niektoré rakety pašuje. Militanti sa snažia čo najviac zastrašiť Izrael tým, že dokážu útočiť na miesta, ktoré boli doteraz považované za relatívne bezpečné.
Schopnosť Palestínčanov vypaľovať rakety sa podľa odborníka od roku 2014 zväčšila, a to v súvislosti s počtom aj dosahom. Jedna raketa letela až 250 kilometrov, čo je veľký rozdiel od bežných a najrozšírenejších striel, ktoré lietajú zhruba 10 kilometrov.
Lukáš Kúdela sa stal prvým slovenským pilotom, ktorý riadil americkú stíhačku F-16
„Tento pokrok prekvapil asi všetkých,“ podotkol Šándor, podľa ktorého Hamas i tak nemôže konkurovať vojenskej sile Izraela.
Civilné obete
Podľa doterajších informácií izraelské nálety zabili v Gaze desiatky civilistov, vrátane mnohých žien a detí.
Útočia tiež na budovy, ktoré neslúžia len pre vojenské účely, ale žijú v nich aj bežní ľudia. Dôkazom je napríklad víkendový útok na 12-podlažnú budovu, v ktorej sa nachádzali byty, ale aj kancelárie agentúry The Associated Press alebo spravodajskej televízie Al-Džazíra.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že podľa jeho informácií v budove operovalo aj hnutie Hamas. Zatiaľ však neposkytol žiaden dôkaz, ktorý by podporil toto tvrdenie.
Izraelská armáda zasiahla dom lídra Hamasu v Gaze
Armáda dala novinárom zhruba hodinu na opustenie budovy. „Otázka je, koľko techniky si stihli odniesť. Pokiaľ Izrael mal informácie o tom, že v budove funguje aj Hamas a súčasti vojenskej štruktúry hnutia, tak sa jednoducho rozhodol zaútočiť. V tomto je Izrael rázny,“ vysvetlil Šándor.
Búranie takýchto veľkých budov, v ktorých žijú aj civilisti a prišli tak o strechu nad hlavou, považuje za dôkaz veľmi nebezpečnej a negatívnej eskalácie celého problému.
„Problém obetí na strane civilistov je spojený aj s tým, že Hamas využíva aj civilné miesta. Ďalším faktorom je to, že Gaza sa rozprestiera na ploche bežného českého okresu, čiže neponúka žiadnu strategickú hĺbku,“ dodal.
Politické body
Za veľký problém považuje aj fakt, že v miestach, kde spolu žijú Arabi a Židia, dochádza k stretom. „Takáto situácia pred tým nebývala taká častá. Poukazuje na to, že predstava o spolunažívaní týchto dvoch skupín má svoje trhliny,“ vyhlásil Šándor.
Netanjahu v nedeľu potvrdil, že útoky zo strany Izraela budú pokračovať. Neponúkol však žiaden časový rámec. Podľa analytika môže premiér z celého konfliktu napokon aj vyťažiť politické body.
Šándor: Prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine by znamenala vojnu. Následky by pocítilo aj Slovensko
Za uplynulé dva roky sa totiž v krajine konali štyrikrát parlamentné voľby, ktoré nepriniesli zostavenie vlády. „Útok Hamasu pomáha Netanjahuovi koncentrovať sily na pravej strany politického spektra a možné zostavenie vlády, čo by bol pre neho z tohto pohľadu zrejme najväčší úspech celej vojenskej operácie,“ povedal odborník.
Zahraničný tlak
Boje, samozrejme, spustili vlnu kritiky zo zahraničia. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vyzval Izrael aj palestínske hnutie Hamas k okamžitému ukončeniu eskalácie bojov.
V nedeľu pomerne ostro reagoval aj pápež František.
„Pýtam sa sám seba, čo prinesie táto nenávisť a pomsta? Naozaj si myslíme, že môžeme budovať mier, keď toho druhého zničíme?“ vyhlásil. „V mene Boha, ktorý stvoril všetky ľudské bytosti s rovnakými právami a povinnosťami, dal im dôstojnosť a vyzval ich, aby žili ako bratia, apelujem na mier a ukončenie násilia,“ dodal.
Pápež František vyzval na ukončenie bojov v Pásme Gazy aj Mjanmarsku, poprosil Boha o mier
Svätého Otca najnovšie vyzval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, aby podporil sankcie proti Izraelu. Erdogan opäť zopakoval nedávne slová, ktoré povedal aj ruskému náprotivkovi Vladimirovi Putinovi, že medzinárodné spoločenstvo musí prijať konkrétne kroky a Izrael musí dostať „silnú a odstrašujúcu lekciu“.
Netanjahu už telefonoval s prezidentom USA Joeom Bidenom, podľa ktorého má krajina právo na obranu. Dúfa však, že sa boje čoskoro skončia.
Vplyv na Európu
Podľa Šándora je prirodzené, že zahraničné krajiny budú tlačiť na zastavenie bojov, no ich tlak je limitovaný. Rovnako však nepovažuje za adekvátnu reakciu, ak krajiny v našich zemepisných šírkach len vyvesia izraelskú zástavu na znak podpory.
„Môžeme povedať, že podporujeme Izrael, ale treba povedať, že nie je možné dosiahnuť mier, ak sa Izrael snaží už dlho nezákonne okupovať niektoré palestínske územia,“ vyjadril sa.
Vo Wu-chane vyšetrujú pôvod covidu. Podľa Šándora je to zbytočné, Čínu viní z utajovania informácií
Upozornil, že táto situácia by v našom regióne nemala viesť k nejakému veľkému problému, „pokiaľ sa nebudeme len zbytočne zastávať Izraelčanov a hovoriť, že všetko z arabskej strany je zlé“, čo by mohlo prekážať moslimom žijúcim na našom území.
Kedy bude koniec?
Je teda otázne, kedy a za akých okolností sa situácia upokojí. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa niektorá zo strán snažila podpísať mierovú dohodu.
Odborník naznačil, že Izrael by mohol ukončiť útoky v prípade, ak sa mu podarí splniť svoj cieľ, teda oslabiť vojenskú silu Hamasu. Dôležité podľa neho bude tiež nájsť spôsob, ako budú môcť obe strany povedať, že „my sme vyhrali a ten druhý prehral“.
Tlak na Izrael môže vyvinúť neutíchajúce bombardovanie osídlených oblastí Izraela, čo môže vládu prinútiť hľadať mierové riešenie celej situácie.