Vlny sankcií uvalených Bidenovou administratívou po ruskej invázii na Ukrajinu nezasadili moskovskej ekonomike takú zničujúcu ranu, akú niektorí očakávali. V novej správe dvaja výskumníci ponúkajú dôvody, prečo to tak podľa nich bolo.
Oleg Icchoki z Harvardskej univerzity a Jelina Ribakovová z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu tvrdia, že sankcie mali byť uvalené silnejšie hneď po invázii, a nie postupne.
Sankcie nie sú čarovným prútikom
„Pri spätnom pohľade je evidentné, že nebol dôvod nezaviesť všetky možné rozhodné opatrenia proti Rusku od začiatku, keď Rusko vo februári 2022 spustilo inváziu v plnom rozsahu,“ uvádzajú autori v práci.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
USA poskytne Ukrajine vojenskú techniku za približne 375 miliónov eur
Napriek tomu „kritickým záverom je, že sankcie nie sú čarovným prútikom„, povedala Ribakovová tento týždeň v telefonáte s novinármi, keď prestavovala úvod do tejto štúdie.
Rusko sa dokázalo na sankcie pripraviť
Experti tvrdia, že Rusko sa dokázalo pripraviť na finančné sankcie vďaka poučeniu zo sankcií uvalených v roku 2014 po invázii na Krym. Dopad bol tiež oslabený tým, že sa nepodarilo prinútiť viac krajín, aby sa zapojili do sankcií, napríklad Čínu alebo Indiu.
Rusi zvolili kvantitu pred kvalitou, ich drony držia pohromade iba pomocou sekundového lepidla
Správa hovorí, že „zatiaľ čo počet sankcií je vysoký, hmatateľný vplyv na ruskú ekonomiku je menej značný“ a „globálna spolupráca je nevyhnutná„. Kompletnú štúdiu predstaví Brookings Institution na budúci týždeň.
