SaS predstavila návrh lex atentátu, voľbe riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov má predchádzať verejné vypočutie (video)

Strana Sloboda a solidarita (SaS) predstavila návrh lex atentát. Ako priblížil predseda strany Branislav Gröhling, návrhom je voľba riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorej by predchádzalo verejné vypočutie na úrovni branno-bezpečnostného výboru.

Podľa predsedu SaS sa tak zabezpečí to, že nový riaditeľ nielen predstaví svoju víziu a ciele, ale uvidí aj verejnosť, či ide o skúseného odborníka, alebo len človeka, ktorý dostal túto funkciu za odmenu. Ako pripomenul, súčasný riaditeľ Pavol Krejčí je bývalým členom strany Hlas-SD.

Balíček si vyžaduje konsenzus

„Ak takýto návrh nepredloží vláda, urobíme to my v rámci legislatívneho procesu v parlamente,“ vyhlásil Gröhling, podľa ktorého si legislatívny balíček Lex atentát vyžaduje konsenzus naprieč celým politickým spektrom, a to s cieľom zabrániť tomu, aby sa niečo podobné, ako bol atentát na predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) ešte zopakovalo.

Ako dodal, je dôležité, aby aj zahraničné delegácie, ktoré prídu na oficiálnu návštevu SR, mali dôveru v zabezpečení svojej ochrany.

Predseda SaS súčasne pripomenul už predstavené tri predpoklady, ktoré pomôžu napätú situáciu upokojiť.

Úrad prechádzal zmenami

Išlo o pozastavenie nenávistných útokov, zaručenie slobody slova a ochranu médií pred politickými tlakmi a zriadenie vyšetrovacej komisie, v ktorej by bola zastúpená aj koalícia aj opozícia, aby sa predišlo manipuláciám a konšpiráciám o tom, čo sa udialo, či o zdravotnom stave premiéra.

Ako uviedol poslanec Juraj Krúpa (SaS), to, ako sa celý atentát odohral a ako sa zachovali príslušníci Úradu na ochranu ústavných činiteľov, vyvoláva viaceré otázky.

Rovnako vyvoláva podľa neho otázky aj samotná situácia v úrade, ktorý často prechádzal zmenami vedenia a procesmi, ktoré neboli komunikované navonok, ani výboru pre obranu a bezpečnosť.

Obavy zneužitia na politické účely

Po uplynulých udalostiach poslanec preto považuje za dôležité mať prehlad a víziu o tom, v akej situácii úrad je, a je tiež podľa neho správne, aby mal výbor možnosť vypočuť budúceho riaditeľa.

Čo sa týka samotného Lex atentát, tak podľa slov Krúpu ešte nevedia, s čím koalícia príde a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval, že sa o tom bude diskutovať až v pléne, čím sa vylučuje diskusia o zmenách vo výbore.

„Je dôležité, aby Lex atentát nebol zneužitý na politické účely, a hlavne na obmedzovanie ľudských práv a slobôd a demokratických princípov deľby moci, prípadne cenzúru. Máme obavy, že dôjde k posilneniu niektorých inštitúcií na úkor niektorých slobôd, ktoré demokratické zriadenie má zaručovať,“ vyhlásil Krúpa.

Zriadenie vyšetrovacej komisie

Podľa podpredsedníčky SaS Márie Kolíkovej je mimoriadne dôležité práve zriadenie vyšetrovacej komisie, v ktorej bude mať zastúpenie aj koalícia aj opozícia. Je podľa nej dôležité, aby bol minister vnútra aktívny a zapojil do kontroly vyšetrovania priebehu atentátu na premiéra aj opozíciu.

Podľa Kolíkovej je tiež podstatné, aby už Krejčí nebol v tom čase riaditeľom ochrankárov ústavných činiteľov, aby to nemalo vplyv na prešetrenie celej udalosti a bola vyvodená zodpovednosť.

Ako dodal Krúpa, minister vnútra riaditeľovi úradu kryje chrbát, čím v skutočnosti kryje chrbát aj sebe, keďže bol Krejčí jeho nominantom a súčasne bývalým členom Hlasu.

Šutaj Eštok spochybňuje výsledky inšpekcie

„Šutaj Eštok sa snaží prezentovať, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Spochybňuje tak akékoľvek možné výsledky inšpekcie. Týmto presahuje kompetencie a snaží sa ovplyvňovať vyšetrovanie. Myslím si, že to trochu prehnal,“ skonštatoval Krúpa.

Poslanec sa vyjadril aj k nečinnosti slovenského rezortu diplomacie vo vzťahu k šíreným informáciám o atentáte v Maďarsku, či v Rusku. Ako uviedol, interpretácie atentátu, ktoré zo skutku obviňujú opozíciu a niektoré médiá sa šíria aj v Kremli či v Budapešti.

Ministerstvo zahraničných vecí sa sa však voči tomu neohradilo. Podľa poslanca to nie je správne, pretože ide podľa neho o vmiešavanie sa do vnútorných záležitostí SR, a to v mimoriadne citlivej situácii.

„Ja som nevidel ministerstvo zahraničných vecí, že by sa voči nim nejako ohradilo. Pravdepodobne im tieto dezinformácie vyhovujú,“ uzavrel Krúpa.