Poslanci strany Sloboda a Solidarita sa v tomto volebnom období budú pokúšať redefinovať skutkovú podstatu trestného činu znásilnenia. O novele Trestného zákona a novele zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb by tak parlament mohol rokovať na najbližšej schôdzi so začiatkom 6. decembra.
Liberáli tvrdia, že platná definícia kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia a prejaveného odporu, no nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu. Do zákona tak chcú doplniť pozitívnu definíciu súhlasu.
Nereagovanie neznamená súhlas
Za súhlas by sa tak považoval „vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol taký súhlas prejaviť„. Za súhlas by sa naopak nepovažovalo slovné či fyzické nereagovanie zo strany poškodeného na konanie páchateľa.
Viac ako 90 percent respondentov považuje sex bez súhlasu za znásilnenie, ukázal prieskum
„Podľa platného trestného zákona sa za znásilnenie považuje správanie páchateľa, ktoré nevyhnutne súvisí s páchaním násilia alebo využitím bezbrannosti obete. Zákon teda nepredpokladá, že k znásilneniu môže dôjsť aj voči dospelej žene bez násilia, napr. za okolností, že žena z dôvodu strachu síce jednoznačne nesúhlasí so sexuálnym aktom, ale páchateľ tento stav ženy zneužije,“ vysvetľujú poslanci.
Sexuálne násilie zažilo asi stotisíc žien
Predkladatelia v návrhu ďalej uvádzajú, že sexuálne násilie zažilo asi stotisíc žien na Slovensku. Ženy podľa prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažívali ako formu násilia najčastejšie znásilnenie (38 percent), pokus o znásilnenie (42 percent), súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila (36 percent) či nútené dotyky na intímnych miestach (35 percent).
Český exposlanec Feri je vinný, za znásilnenie dostal tri roky väzenia
Navrhovatelia informujú, že sex bez súhlasu ako trestný čin znásilnenia nie je v legislatíve iných európskych krajín neznámy. Existuje napr. v Belgicku, Chorvátsku, Fínsku, Slovinsku či Luxembursku.
