BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) – Najvzácnejšia hokejová trofej – Stanleyho pohár, o ktorý každoročne bojuje tridsiatka klubov zaoceánskej NHL, zavítala po roku opäť na Slovensko. Trofej podobnú postriebrenej mise na šalát priniesol na Slovensko vo štvrtok krátko po 11.00 h slovenský útočník Miroslav Šatan, ktorý v zostave Pittsburgh Penguins triumfoval v júni vo finále nad Detroit Red Wings po dramatickej sedemzápasovej sérii.
Aj keď Stanley Cup pristál presne podľa plánu spolu so svojimi dvoma strážcami na palube lietadla z Toronta na letisku vo Schwechate, Miro Šatan ho nečakal. „Pre dopravnú zápchu sme uviazli v Bratislave a na letisko sme dorazili trocha neskôr,“ s úsmevom sa ospravedlňoval 34-ročný krídelník a dodal: „Následne sme sa pokúšali stratu dohnať po ceste do Bratislavy, no takmer sme sa na to doplatili pokutou. Rakúski policajti zastavili prvé auto z našej kolóny. My sme na nich počkali na benzínovej pumpe, našťastie pokutu neplatili.“
Miroslav Šatan nikdy nezabudne na chvíle, ktoré bezprostredne predchádzali zisku trofeje. „Tých posledných 7 minút po góle Detroitu na 2:1 som bol taký nervózny ako nikdy v živote. Len som sedel na lavičke, snažil som sa nepozerať na časomer ani na ľad, len som počúval zvuky zápasu a úpenlivo čakal na tú chvíľu, kedy všetci naskáčeme na ľad,“ priznal sa piaty držiteľ hokejového grálu zo Slovenska a pridal zaujímavý postreh: „Pri narodení svojich detí som nebol ani zďaleka taký nervózny. Ja som tým lekárom v newyorskej ´fabrike´ na deti úplne veril. Robia to každodenne. Bol som si istý, že to dobre dopadne.“
Fakt, že cenná trofej pobudne na Slovensku takmer dva dni v porovnaní so štandardnými 24 hodinami, na ktoré má právo každý hráč a člen realizačného tímu, topoľčianskeho rodáka potešil. „Trvalo to dosť dlhý čas a mnoho telefonátov, ale nakoniec sa to podarilo vybaviť. Aj v Kanade chápu, že v Európe je oň obrovský záujem a je to veľká propagácia hokeja, NHL a Siene slávy v Toronte.“
Zisku pohára predchádzala pre Šatana nepríjemná skúsenosť s preradením na farmu na konci základnej sezóny. „V prvom rade išlo o problém financií a platového stropu, pripúšťam však aj isté osobné dôvody, ktoré nebudem rozoberať. Bol tlak na príchod nových hráčov a generálny manažér nemal inú možnosť, len to urobiť. Pittsburgh je organizácia, ktorá funguje zvláštnym spôsobom. Možno to aj vysvetľuje, prečo slovenskí hokejisti v tomto klube nikdy dlhšie nepobudli.“ K otázke, či išlo o vplyv kapitána Sidneyho Crosbyho, sa Šatan odmietol vyjadriť. „Ťažko rozhodovať, kto je dnes v NHL najlepší. Asi by som sa rozhodoval medzi Jevgenijom Malkinom a Alexandrom Ovečkinom. Ovečkin je fyzický, hrá do tela a dáva veľa gólov. Malkin má vynikajúci cit pre hru. Dopredu vie, čo sa stane, fantasticky prihráva aj zakončuje. Má aj dobrú povahu. Asi by som sa priklonil na stranu Malkina.“
Svoju budúcnosť by najradšej videl niekde v blízkosti New Yorku, kde býva spolu s rodinou. Avizované rokovania s miestnymi Islanders však v poslednom čase zamrzli. „Mali problémy s podpísaním jedného mladého hráča, ktorého som mal nahradiť. Ten však nakoniec zmluvu podpísal, takže posledných pár týždňov sa nič nepohlo.“ Na olympiádu zatiaľ nemyslí, no teší sa na ňu. „Premýšľam nad mojou najbližšou budúcnosťou v rozsahu jedného – dvoch mesiacov. Vancouver je ďalej. Ale periférne ho vnímam, je to jeden z dôvodov, prečo chcem ešte túto sezónu hrať. Bude to vrchol a posledná šanca pre generáciu nás tridsiatnikov a budem sa tešiť, keď budem časťou tohto mužstva,“ vyjadril sa k budúcnosti hráč, ktorý má vo vitríne kolekciu všetkých troch medailí s reprezentáciou SR.
Dcéra Viktória, ktorá sa narodila 12. júla, spolu s celou Šatanovou rodinou mala šancu zoznámiť sa s najvzácnejšou hokejovou trofejou už počas návštevy u Billa Guerina. „Je to náš sused na Long Islande, býva len 15 minút od nás, takže sme ho navštívili a celá rodina sme sa pri ňom odfotili. Mám dokonca fotografiu Viktórie v pohári,“ usmial sa Miroslav Šatan. Mená hráčov Pittsburghu zatiaľ na podstavci pohára chýbajú. „Pribudnú až po ukončení cesty Stanley Cupu v tretí septembrový týždeň. Rovnako nás ešte čaká odovzdávanie prsteňov a návšteva v Bielom dome u amerického prezidenta 9. septembra,“ konštatoval kapitán slovenskej reprezentácie.
Pohár zavíta v piatok do Jacoviec, odkiaľ Miro pochádza, a do Topoľčian, kde sa narodil a hokejovo vyrastal. „Teším sa na stretnutie, najmä na svojich spoluhráčov z mládežníckych tímov. Hrávali sme spolu s Tiborom Višňovským, Andrejom Drahovským a Radom Heclom, ani jeden z nich nebude na topoľčianskom zimnom štadióne pri charitatívnom zápase miestnych odchovancov so slovenskou reprezentáciou do 20 rokov chýbať. Takže hoci nie som poistený, neodolám, risknem to a v prvej tretine si spolu s nimi zahrám,“ tešil sa topoľčiansky odchovanec a dodal: „Presne pred dvadsiatimi rokmi som skončil základnú školu. Od piatej triedy som navštevoval topoľčiansku 4. ZŠ, ktorá mala špeciálne hokejové triedy. Niektorých spoluhráčov a zároveň spolužiakov som nevidel celých 20 rokov. Veľmi sa na nich teším.“ Do vzácnej trofeje si už hráči, ktorí ju mali k dispozícii, naložili všeličo na jedenie či pitie. Tomáš Kopecký držkovú polievku, Martin Cibák bryndzové halušky. „Určite si do neho naservírujem niečo aj ja. Mám však pripravenú aj jednu recesiu, ale zatiaľ nebudem prezrádzať akú,“ smial sa Jacovčan Šatan.
So Stanleyho pohárom sú spojené viaceré povery. Vraj sa ho hráč môže dotknúť až po tom, ako ho získa. Ak to poruší, nepodarí sa mu túto trofej vyhrať. Iná povera hovorí o tom, že keď sa hráči dotknú trofeje pre víťaza Západnej či Východnej konferencie po tom, ako ju vybojovali, v následnej finálovej bitke nebudú úspešní. Miroslav Šatan si o tom myslí svoje. „V Buffale sme si dávali pozor a nedotkli sme sa trofeje pre víťaza Východnej konferencie v roku 1998. No vo finále sme Dallasu podľahli. Chlapci z Pittsburghu sa v predchádzajúcej sezóne tiež podľa toho riadili a vo finále prehrali s Detroitom. Tak sme sa tento rok všetci s konferenčnou trofejou potešili a pozrite sa, Stanleyho pohár je tu,“ dodal na záver Miroslav Šatan.
SITA