Zverejňovanie údajov o dlžníkoch na úhradách v bytovom dome bude jednoduchšie a prehľadnejšie. Umožňuje to novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú na návrh poslanca Petra Pamulu (SNS) vo štvrtok schválil parlament 101 hlasmi aj so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi.
Zároveň pri zákonnom záložnom práve zavedie jednotné pravidlo postavené na porušení povinnosti vlastníka uhradiť preddavky za aspoň pätnásť mesiacov, pričom nemusí ísť o porušenie povinnosti pätnásť mesiacov za sebou. Novela nadobudne účinnosť 1. februára 2020.
Výška nedoplatku sa strojnásobí
Fixne určená výška nedoplatku vlastníka bytu alebo nebytového priestoru vo výške 500 eur sa zmení na trojnásobok ich aktuálneho mesačného určenia.
Aktuálne presné určenie hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva na sumu aspoň dvetisíc eur má za následok niekoľko mesačné tolerovanie vlastníka v pozícií dlžníka v bytových domoch s nízkymi výškami preddavkov.
Klub 500 oceňuje schválenie Dankových podnikových bytov, pomôže to najmä zamestnávateľom
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je účinný už 25 rokov a prešiel mnohými novelizáciami. „Aktuálne sa väčšina jeho paragrafov venuje správe bytového fondu, ktorej úprava nie je stále ucelená v jednom všeobecnom právnom predpise. Aj keď uvedený zákon prešiel rozsiahlou zmenou prijatím zákona (v roku 2018), nevyriešil mnohé v praxi sa objavujúce problémy,“ uviedol Pamula.
Zmeny majú podľa neho vyriešiť spoločensky nežiaduce otázky pri výkone správy bytového fondu a prispieť k zdravej finančnej kondícií bytových domov na Slovensku.
Prešli všetky pozmeňujúce návrhy
Vzhľadom na zmenu niektorých ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je podľa poslanca potrebné upraviť aj niektoré ustanovenia súvisiacich predpisov, najmä zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ktorý obsahuje inštitút fixne viazanej výšky istiny nedoplatku v prípade výkonu záložného práva.
Pri hlasovaní prešli všetky štyri pozmeňujúce návrhy, pričom Pamula ako predkladateľ novely uspel s dvoma návrhmi. Pri zmene výšky preddavku do spoločného fondu domu sa násobok bude počítať vždy k aktuálnemu mesiacu.
Danko: Slovensko bude mať výnimočný zákon, ak schvália podnikové byty
„Zverejňovanie zoznamu neplatičov s podmienkou dosahovania výšky nedoplatku aspoň 500 eur nezohľadňuje individuálne vlastnosti bytového domu, bytu, nebytového priestoru, spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku, ktoré sú rozhodujúcimi faktormi pri určovaní výšky nedoplatku,“ uviedol Pamula.
Aktuálna hranica istiny nedoplatku vo výške dvetisíc eur je podľa poslanca vzhľadom k charakteru zálohových platieb striktná. „Vzhľadom na priemernú výšku zálohovej platby vlastníkov bytov a nebytových priestorov 130 eur až 150 eur sa určenie hranice potrebnej pre výkon záložného práva ako jej pätnásťnásobku javí ako identické s aktuálne platným stavom,“ priblížil poslanec.
Ľahšia montáž zdvíhacieho zariadenia
Prešiel aj návrh opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej (po vystúpení z hnutia OĽaNO vystupuje za stranu Za ľudí), aby z rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo vylúčené rozhodovanie a hlasovanie o montáži zdvíhacieho zariadenia.
Podľa poslankyne by to značne uľahčilo neľahkú situáciu osôb so zdravotným postihnutím, ale napríklad aj starších ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, alebo aj rodičov s detským kočíkom.
„Osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu bývajúce na poschodí bytového domu bez výťahu častokrát namietajú, že im zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov nebolo umožnené namontovať zdvíhacie zariadenie (napríklad schodiskovú plošinu, stoličkový výťah), na ktorý bol dotknutým osobám poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia zo strany príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,“ uviedla Remišová.
Výnimka pre zdravotníkov
Montáž podľa nej v mnohých prípadoch zmaria vlastníci bytov a nebytových priestorov a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu musia poskytnutý peňažný príspevok úradu práce vrátiť.
Poslanec Ján Podmanický (Smer-SD) cez zmenu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) presadil, aby sa povinnosť splnenia podmienky príjmu domácnosti pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu nevzťahovala pre zdravotníckych pracovníkov, ak sú zamestnancami poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, resp. žiadateľa o úver na obstaranie nájomného bývania.
Poslanec to zdôvodnil tým, že zdravotnícki pracovníci a ich domácnosti majú vo veľkej väčšine vyšší mesačný príjem domácnosti, než je pätnásobok jej životného minima, ako je súčasný limit pre nájom nájomného bytu v zákone o ŠFRB.