BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) – Integrovaný záchranný systém (IZS) by mal mať po novom okrem krajských aj centrálne monitorovacie a riadiace stredisko. Budú v ňom pôsobiť zástupcovia policajného a hasičského zboru, operačného strediska zdravotnej záchrannej služby a Ministerstva vnútra (MV) SR. Stredisko bude zároveň kontaktným miestom pre Monitorovacie a informačné centrum EÚ, Euroatlantické centrum pre koordináciu pomoci pri katastrofách pri NATO, OSN a iné medzinárodné organizácie. Vyplýva to z Koncepcie organizácie, fungovania a rozvoja IZS v SR na roky 2011 – 2015, ktorú dnes schválila vláda.
Doterajšia štruktúra IZS a organizačné väzby sú podľa MV SR, ktoré materiál vypracovalo, nevyhovujúce a nezodpovedajú potrebám záchranných zložiek v kraji, nie je doriešená odborná príprava ani zabezpečenie operačného dohľadu nad činnosťou koordinačných stredísk IZS. Rezort ďalej argumentuje, že chýba jasná definícia IZS, legislatíva je príliš všeobecná a predpisy sú v praxi prekonané. Nedostatočnú schopnosť IZS riešiť dlhodobejšie nasadenie na centrálnej úrovni pri odstraňovaní následkov rozsiahlejších udalostí ukázali podľa rezortu povodne v lete minulého roka. Dôvodí, že záchranné zložky nemajú zodpovedajúce vybavenie pre riešenie takýchto udalostí a prepojenie IZS a krízového riadenia funguje nedostatočne, čo spôsobuje oneskorenie výkonu činností na mieste mimoriadnej udalosti.
Rezort preto navrhuje prijatie nového zákona o IZS, v ktorom sa ustanoví, kto má byť podľa druhu udalosti veliteľom zásahu. Zlepšiť fungovanie IZS má aj jeho previazanie so systémom civilnej ochrany a systémom krízového riadenia. Ďalej by podľa ministerstva malo koordinačné stredisko pôsobiť ako centrálny zdroj informácií, čím sa má zabezpečiť tok aktuálnych a komplexných informácií od miesta nežiaducej udalosti po orgány krízového riadenia.
Medzi ďalšie opatrenia patrí reštrukturalizácia IZS, ktorá sa má udiať v troch etapách. Výsledkom má byť, že medzi hasičským a policajným zborom dôjde k integrácii stredísk tiesňového volania z okresnej na krajskú úroveň, čím sa zredukuje ich počet z 51 stredísk hasičského a 44 policajného zboru na osem krajských operačných stredísk. „Prechodom na krajskú úroveň sa v hasičskom zbore ušetrí cca 66 funkčných miest operačných dôstojníkov, ktorí budú presunutí do zmenovej zásahovej služby,“ argumentuje rezort. Tiesňové volania sa budú prijímať v ôsmich krajských koordinačných centrách, v rámci ktorých budú pôsobiť operačné strediská jednotlivých záchranných zložiek.
Keďže dosiaľ neexistujú jednotné kritériá psychických a vzdelanostných predpokladov, zručností a schopností operátorov záchranných zložiek, pre skvalitnenie práce operátorov na tiesňovom príjme ministerstvo navrhuje vypracovať štandardy ich osobných predpokladov, odborných vedomostí a zručností. Podmienkou prijatia uchádzača do funkcie operátora by bolo overenie predpokladov aj formou psychologického vyšetrenia, takisto by sa pre všetkých operátorov záchranných zložiek mali vytvoriť porovnateľné platové podmienky pri zohľadnení psychickej záťaže a miery ich zodpovednosti. Koncepcia ďalej navrhuje aj vytvorenie novej komplexnej stratégie vzdelávania. Ministerstvo zároveň pripomína, že operátori majú zlé pracovné podmienky vrátane nízkych platov a nevyhovujúcich priestorov.
Doterajší spôsob financovania jednotlivých záchranných zložiek v IZS sa v rokoch 2011 a 2012 nemá meniť, do budúcnosti sa však uvažuje o predložení návrhu na vytvorenie medzirezortného programu financovania IZS s vlastným programovým rozpočtovaním. Rozvojové aktivity v oblasti investičných nákladov by sa mali napĺňať doplnkovými nástrojmi financovania, najmä z osempercentného podielu z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel a prostriedkami zo štrukturálnych fondov Európskej únie a európskych programov.
Implementáciu nových technológií si vyžiada zabezpečenie rovnakého prístupu užívateľom so zdravotným postihnutím, čo vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Európskej rady.